Ľubo Dzurák: Organizovaný chaos?

Aby som to vysvetlil, vrátim sa k parlamentným voľbám na začiatok roku 2020. Ako si iste všetci pamätáme, tieto voľby mali dva ciele. Ukončiť vládnutie strany Smer-SD a nastaviť nový štýl politiky a smerovania Slovenska. Hlavnými propagandistami týchto zmien mali byť najmä dve strany, Progresívne Slovensko a Za ľudí. Aj preto sa do týchto nových, neskúsených strán nalialo pomerne veľké množstvo peňazí a našli podporu médií, mimovládok i zahraničia. Všetko bolo pripravené tak, že práve tieto dve strany budú mať pevne v rukách opraty budúceho riadenia štátu. Vo voľbách to dopadlo trošku inak, ako uvažovali ľudia v pozadí.

Smer-SD bol síce odstavený od riadenie štátu, no strany, ktoré ho mali nahradiť, úplne zlyhali. Za ľudí sa dostali s odretými ušami do NR SR a Progresívne Slovensko prepadlo úplne. Voľby vyhral ten, s ktorým asi nikto nerátal. No to je demokracia a voľby treba rešpektovať. Čakať však ďalšie štyri roky na to, aby sa splnili sny a ciele, s ktorými určité skupiny išli do volieb v roku 2020, je pridlho. Navyše nikto nevie, čo bude o štyri roky. Aj preto sa možno rýchlo pripravil plán B vedúci k predčasným voľbám. V prvom rade však bolo treba rozložiť Smer-SD, lebo v opačnom prípade by bolo veľmi pravdepodobné, že práve táto strana by predčasné voľby vyhrala. To sa aj v rekordnom čase podarilo.

Zásluhou médií, prieskumov, rôznych zákulisných ťahov, určitej tolerancie vládnych strán k p. Pellegrinimu, sa Smer-SD rozštiepil. Odišiel nielen najúspešnejší politik Smeru, ale s ním aj významná časť nielen poslaneckého klubu, funkcionárov strany a zrejme i členskej základne. Aj vďaka médiám a rôznym politickým komentárom sa podarilo urobiť z tejto odchádzajúcej skupiny tých dobrých a spravodlivých sociálnych demokratov. Tí zlí a za všetko zlé zodpovední zostali v Smere. Žiaľ, značnú vinu na takomto zaškatuľkovaní má aj sám predseda Smeru Robert Fico. Niektoré jeho vyhlásenia, komentáre či postoje, absolútne nezodpovedali politikovi, ktorý by svoje skúsenosti mohol priehrštím rozdávať. Navyše mám dojem, že pri ňom zostali práve tí, ktorí Smer do pozície nenávidenej, žiaľ, aj skorumpovanej strany dostali. To je však hlavne jeho problém.

Takže Smer je rozdelený tak, že so stranou Hlas SD sa bude počítať do prípadnej novej povolebnej spolupráce a Smer-SD bude priradený do opozície s ĽS NS. Mohlo sa teda pristúpiť k druhému kroku, vedúcemu k predčasným voľbám. Našla sa k tomu aj vhodná príležitosť – diplomová práca predsedu NR SR. Pravdaže, hlavnou príčinou predčasných volieb nebude diplomová práca predsedu NR SR, ale snaha dostať Progresívne Slovensko čo najskôr do politickej hry a spravovania štátu. Strana Za ľudí zrejme tak ako rýchlo vznikla, aj zanikne. To však určite nebude nikoho trápiť.

Nové voľby by zrejme zbavili aj Igora Matoviča  premiérskeho kresla, čo môže byť tiež jeden z dôvodov predčasných volieb. Vznikne  vládna koalícia, ktorá by mohla napĺňať spôsob politiky a ciele tých, ktorí to plánovali už po voľbách vo februári 2020.

Možno sa tieto moje úvahy mnohým čitateľom, budú zdať ako politické sci-fi. Slovensko je však krajinou, kde žijú ľudia, ktorí sú politikou a politikmi nielen sklamaní, ale doslova frustrovaní.

Takýto volič je mnohokrát nepredvídateľný a predovšetkým ľahko ovládateľný. Nakoniec presvedčili sme sa o tom aj 29. februára 2020.

Ľubo Dzurák

Ilustrace: Sculptura v ulicích Bratislavy.

Publikujeme na základě spolupráce se slovenským levicovým portálem noveslovo.sk