František Škvrnda: Hrá Zelenskyj vabank alebo sa spolieha na to, že Západ ho nevymení?

Dôsledky menovania nového ministra obrany sú len jedným z problémov, ktorým v súčasnosti Zelenskyj čelí

Odvolanie starej vlády na čele s Julijou Svyrydenkovou bolo pomerne prekvapujúce. Zelenskyj ho avizoval 12. júla na oficiálnom kanále prezidenta Ukrajiny, keď uviedol, že mení politickú stratégiu a v spojení s tým uskutoční aj personálne zmeny vo vláde. Krok sa považoval za bežnú súčasť prefíkaných intríg ukrajinského prezidenta.

Menovanie novej vlády nevyvolalo okrem odvolania ministra obrany Mychajla Fedorova nijaké problémy (pozri Zelenského vášeň „simultánne“ meniť vedúcich politikov narazila…, Slovo 19. júla 2026). Nezvyklé však bolo, že kvôli chvatu v parlamente, ktorý odišiel na letnú dovolenku, neschválili návrhy na nového ministra obrany a ministra zahraničných vecí (ktorým mal zostať starý). V širších súvislostiach to môže naznačovať, že Zelenskyj je pod rastúcim tlakom nepriaznivých udalostí a ponáhľa sa. Kroky teatrálneho charakteru vypočítané na efekt, vo veľkej politike nie sú vždy také účinné ako v divadle či filme. 

Na podporu Fedorova vznikli protesty, ktoré sa označovali za kartónové (mnoho „transparentov“ na demonštráciách bola na kartónoch) a pretrvávajú dodnes. Podľa médií bola nespokojnosť s odvolaním Fedorova aj v zahraničí, najmä v kruhoch vojensko-priemyselného komplexu. Médiá uvádzajú aj to, že Zelenskyj sa bojí ustúpiť, tak ako to urobil v júli 2025, keď súhlasil so zákonom, ktorý obnovil Národný protikorupčný úrad a Špecializovanú protikorupčnú prokuratúru. Tie potom odhalili viacero afér v Zelenského okolí. Nebezpečné pre neho bolo aj to, že Fedorov má podporu obyvateľstva a zrejme má strach, že by z neho mohol rýchlo vzniknúť nový Zalužnyj, ktorý bude populárnejší ako on. 

K protestom proti odvolaniu Fedorova pribudli aj ďalšie problémy. Ide najmä o novú korupčnú aféru, do ktorej je namočená Iryna Mudra, zástupkyňa vedúceho kancelárie prezidenta (od marca 2024, predtým námestníčka ministra spravodlivosti od mája 2022) a ďalšie osoby vrátane poslancov vládnej strany. Dňa 19. augusta Mudra na post rezignovala a niektoré zdroje ironicky uvádzajú, že už nestihla utiecť do Izraela. Dodáme, že v okolí Zelenského je stále veľa „toxických“ osôb a môžu sa objaviť ďalšie podobné škandály.

Neúspešný koniec mala 40-dňová operácia tajnej služby, vyhlásená ešte 26. júna, ktorá mala vyvinúť tlak na to, aby Rusko ukončilo vojnu. Hoci Rusku spôsobila veľké škody, cieľ operácie sa nedosiahol.

Ukrajine sa nedarí zlepšiť situáciu na bojiskách. Masívne a pomstychtivo preto útočí do hĺbky ruského územia aj na rôzne civilné ciele. Niekedy to vyzerá tak, ako by Kyjev chcel vyvolať veľký, surový ruský útok na obyvateľstvo a obete a škody potom využiť na to, aby Rusko bolo ešte viac odsudzované. A, samozrejme, aj z toho by Zelenskyj chcel vytĺcť zbrane i peniaze, ktoré sa na Ukrajine strácajú ako v „bezodnej“ priepasti.

Starosti Kyjevu spôsobuje najmä dlhšie pretrvávajúci nedostatok rakiet pre protivzdušnú obranu, čo Rusko využíva na útoky na objekty vojenskej výroby, energetiky a dopravy. Čoraz viac sa ozývajú hlasy, že Ukrajina bude mať pred sebou najťažšiu zimu od začiatku ruskej špeciálnej vojenskej operácie.

Stručne o pôsobení Fedorova ako ministra obrany a dôvodoch jeho odvolania

Spôsob obsadzovania kresla ministra obrany patrí tiež medzi záhady Zelenského personálnej politiky. Odvolaný Fedorov bol šiesty minister obrany, ktorého menoval Zelenskyj, pričom každý z ministrov bol z iného „kúta“.

Fedorov patrí k mladej generácii ukrajinských politikov, má 35 rokov. Už vo svojich 28 rokoch sa stal podpredsedom vlády a ministrom pre digitalizáciu. Vo funkcii ministra obrany Fedorov vydržal pol roka, len o niekoľko dní dlhšie ako jeho predchodca Denis Šmyhal (od marca 2020 do júla 2025 predseda vlády, v súčasnosti prvý podpredseda vlády a minister energetiky). Fedorov svoje odvolanie kritizoval, čo je v ukrajinskej politike výnimočné, ale pri odchode z funkcie vyhlásil, že mu bolo veľkou cťou slúžiť ukrajinskému ľudu ako minister obrany.

V kresle ministra obrany bol Fedorov veľmi aktívny. Hneď po nástupe nariadil audity ministerstva i ozbrojených síl, ktoré podľa denníka The Economist odhalili prekročenie výdavkov vo výške 6,6 miliardy dolárov. Zaviedol nový systém verejného obstarávania, ktorý mal znížiť náklady. Okrem „bežných“ organizačných zmien, uskutočnil aj zmeny v oblasti digitalizácie. Vytvoril viac ako 2 000 špecializovaných pozícií v oblasti IT. Podpísal viacero zmlúv so západnými štátmi o systematických dodávkach vojenského materiálu. Počas jeho pôsobenia, v marci 2026 sa začali útoky na diaľku proti kľúčovým ruským exportným ropným terminálom. V júni 2026 sa spustila komplexná transformácia ukrajinských ozbrojených síl, o ktorej osude momentálne veľa nie je známe.

Fedorov sa dostal do sporov s hlavným veliteľom ozbrojených síl Oleksandrom Syrským, ktorého obviňoval z neefektívneho vedenia bojov na sovietsky spôsob a žiadal jeho odvolanie. Viacerí generáli boli proti Fedorovým zmenám. Niektoré zdroje tvrdili, že Fedorov svojimi zmenami ohrozil finančné (korupčné) zámery viacerých generálov a politikov blízkych Zelenskému a možno aj jeho samotného.

O dôvodoch odvolania Fedorova Zelenskyj uvádza len chabé a povrchné argumenty. Pred niekoľkými dňami sa o nich vyjadril v rozhovore. Vyberieme z neho, že vraj minister sa priklonil k postojom, ktoré boli pre Ukrajinu nesprávne. Nespokojný bol aj s tým, že na stretnutie s Donaldom Trumpom ohľadom používania systému Starlink v Rusku dostal od ministerstva nepresné informácie. Reforma mobilizačného systému bola údajne pomalá a nepáčil sa mu ani konflikt so Syrským.

Prezident vraj ponúkol Fedorovovi štyri možnosti pokračovania v štátnych službách, ale ani jednu z nich neprijal. Fedorov viackrát vyhlásil, že sa chce vrátiť len na funkciu ministra obrany.

Starosti spôsobil Fedorov tým, že 19. augusta vyzval na usporiadanie volieb aj počas vojny. Vyvolal ostrú reakciu Zelenského, ktorý vyhlásil, že voľby v čase vojny predstavujú veľké riziko. Podľa neho by pre Ukrajinu v súčasnosti boli ako vlna cunami a rozdelili by ju. Zelenskyj sa zubami-nechtami bráni usporiadaniu volieb, ale zaujímavé je to, že sa bojí rozdelenia krajiny, pričom stále hovorí o jej veľkej jednote pod svojím vedením. Už dávnejšie požadoval od Západu zaručenie bezpečnosti počas volieb, ak by boli, ale nedostal nijaké uistenia a tak sa stále vyhovára a klame. Treba však uznať, že vo voľbách v súčasnej Ukrajine, ktorej územný rozsah je menlivý a neistý (a to, čo bolo v roku 1991 sa už nevráti), by vznikli viaceré nejasnosti.

Stručne o novom ministrovi obrany

Nový minister obrany Chmara je z Bezpečnostnej služby Ukrajiny, v ktorej pôsobil od roku 2011 v špeciálnej jednotke Alfa. Bol taký „utajený“, že vo verejných zdrojoch sa nikde neuvádza dátum jeho narodenia. V apríli 2023 bol menovaný náčelníkom novovytvoreného Centra špeciálnych operácií pre boj s terorizmom a na ochranu orgánov trestných konaní a ochrany práva. V auguste 2025 sa po reorganizácii služby stal náčelníkom Centra špeciálnych operácií „A“. Okrem jednotky Alfa, ktorá sa výrazne zväčšila, do nej vošlo aj predchádzajúce centrum vedené Chmarom. Od júla 2024 je generálmajorom.

V januári 2026 bol Chmara poverený vedením Bezpečnostnej služby Ukrajiny. Zelenskyj s ním konzultoval aj spomenutú 40-dňovú operáciu tajnej služby.

Nevidíme do zákulisia ukrajinskej bezpečnostnej politiky a jej riadenia Zelenským, ale všeobecne vojaci nikde na svete nie sú nadšení, keď sa ministrom obrany stane bývalý šéf nevojenskej tajnej služby. Uvidíme, ako sa budú vyvíjať ďalej vzťahy ministerstva obrany a ozbrojených síl, v ktorých aj v minulosti boli trecie plochy. Nejde pritom len o operatívnu činnosť vojsk (ich boje) a ich logistiku, ale v skrz-naskrz skorumpovanej Ukrajine ide asi viac o peniaze, o ktoré je aj medzi štátnymi orgánmi bitka. 

Ďalšie zmeny vo vojsku a bezpečnostnej oblasti

Aj po vyše štyroch rokoch vedenia vojny je Zelenskyj vo vojenskej i bezpečnostnej oblasti diletantom a spolieha sa na svoje obľúbené intrigovanie. Chápeme jeho ťažkú a chúlostivú situáciu vodcu bojujúceho štátu, ale čoraz viac sa zdá sa, že jediné, čo vie, je arogantne volať po dodávkach zbraní pre Kyjev a vykrikovať o potrebe porazenia Ruska. Po navrhnutí nového ministra obrany, ešte pred jeho potvrdením v parlamente, uskutočnil sériu personálnych zmien vo vojsku a v bezpečnostnej oblasti. Nešlo vždy o skutočné zmeny, ale skôr výmeny a presunutie politikov či generálov z jednej funkcie na druhú v duchu, ktorému sa niekedy za socializmu posmešne hovorilo „škatule, hýbte sa“.

Najvýznamnejším bolo 22. júla odvolanie Syrského (*1965) z funkcie hlavného veliteľa ozbrojených síl a jeho nahradenie generálmajorom Mychajlom Drapatým (*1982). Ide o generála z mladšej generácie, ktorý už zastával viacero vysokých funkcií. Od februára do novembra 2024 bol zástupcom náčelníka generálneho štábu, od novembra 2024 do júla 2025 veliteľom pozemných síl a od júna 2025 veliteľom Spojených ozbrojených síl Ukrajiny. Je štvrtým a najmladším na tejto samostatnej funkcii. Podľa ukrajinských médií je vo vojsku populárny a považuje sa za jedného z najschopnejších veliteľov. Po nástupe do funkcie sa „vyznamenal“ výrokom, že Rusi nemajú právo na existenciu. Ktovie, či mu rusofóbne krvavé oči pomôžu v bojoch, ale zatiaľ v nich veľké úspechy nedosiahol.

V ten deň bol vymenený aj náčelník generálneho štábu generálporučík Andrij Gnatok (*1980, vo funkcii od marca 2025), ktorého nahradil generálmajor Ihor Skibjuk (*1976). Od júna 2025 bol zástupcom náčelníka generálneho štátu a predtým od februára 2024 veliteľom vzdušno-úderných síl.

Výmeny boli aj v tajných, spravodajských službách. Predseda najsilnejšej Bezpečnostnej služby Ukrajiny bol však znovu len poverený. Je ním generálmajor Oleksandr Poklad (*1974), ktorý bol od augusta 2023 zástupcom predsedu a od januára 2026 prvým zástupcom predsedu. Pokladá sa za Zelenského človeka. Služba však z nepochopiteľných príčin v tomto roku stále nemá menovaného predsedu. Zrejme to umožňuje vyvíjať politický tlak Zelenského a jeho okolia na osobu, ktorá je na čele služby.

Na čelo nevojenskej Služby vonkajšej rozviedky Ukrajiny sa v auguste 2026 dostal kontroverzný Rustem Umerov (*1982, ktorý bol od júla 2025 tajomníkom Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny, predtým od septembra 2023 minister obrany). Do januára 2026 ju viedol generálporučík Oleh Ivaščenko (*1969). Po ňom bol vedením bol poverený Oleh Luhovskyj, o ktorom nie sú nijaké údaje.

Nezmenil sa však šéf hlavného riaditeľstva rozviedky, ktoré patrí pod ministerstvo obrany. Zostal ním Ivaščenko, vykonáva ju od januára 2026 po odchode kontroverzného generálporučíka Kyryla Budanova (*1986), ktorý bol na čele od augusta 2020, na miesto vedúceho úradu prezidenta.

Novým tajomníkom Rady národnej bezpečnosti a obrany sa stal generál polície 1. stupňa Ihor Klimenko (*1972), ktorý bol od februára 2023 ministrom vnútra. Na ministerstve ho nahradil generál polície 2. stupňa Ivan Vyhivskyj (*1980), ktorý bol od júla 2023 šéfom Národnej polície.

Napriek sérii personálnych zmien niektoré zdroje poukazujú na to, že Zelenskyj je pri zmenách navrhnutých Chmarom a Drapatým v ozbrojených silách „liknavý“. Novotou je, že niektoré údaje o osobách na nových postoch v bezpečnostnej oblasti neraz chýbajú. Zmeny sa uskutočňujú aj na nižších stupňoch, ale tie v ukrajinskom chaose nie je možné podrobnejšie sledovať. Niektoré záležitosti sa už ani nezverejňujú (utajujú?).

Záver

Vojna na Ukrajine sa stáva čoraz zamotanejšou záležitosťou. Žiaľ, rastú v nej počty obetí i škody. Nešťastím je, že Ukrajina sa nechá Západom zneužívať aj na vlastnú škodu na krutú vojnu s druhým slovanským národom – Rusmi. Za Trumpa vojna síce prestala byť zástupnou vojnou USA s RF, ale Washington do nej stále zasahuje. Už trápne sú pokusy USA zakončiť ju. Výsmechom mieru je nútenie západných štátov do väčšej vojenskej a finančnej podpory Kyjeva. Narastá pokrytectvo NATO, ktoré sa formálne veľmi dôrazne od vojny oddeľuje, ale väčšina jeho štátov, najmä väčších, ju podporuje a volá po silnejšej obrane pred Ruskom. Opäť sa treba opýtať, najmä tých, ktorí pateticky prehlasujú „my všetci sme NATO“, čo vlastne pakt predstavuje. Vývoj vojny ťažko predvídať, ale čas čoraz menej hrá pre Ukrajinu. A zatiaľ to nevyzerá ani tak, že by zmeny na čele ministerstva obrany a ozbrojených síl mohli viesť k zmene na bojiskách.

František Škvrnda

Nové slovo