Vlčia stráž vs. Old Firehand. Výročie Povstania a RTVS...

Na strane druhej sa nedalo nevšimnúť súčasne bežiaci film na jednotke. Nechcem ani tipovať, koľko mladých ľudí zvolilo western pred gala večerom. Pritom práve dnešná mladá generácia sa mohla presvedčiť, ako rozmýšľali, ako sa zachovali ich rovesníci spred 76 rokov. Viem, určite sa to nedá porovnávať, no predsa. Neustále hovoríme o tom, že dnešnej mladej generácii chýba národná hrdosť, chýba povedomie, nepozná, resp. ani sa nezaujíma o našu históriu. To, že dnes žijeme v mieri, mladí berú ako samozrejmosť, ani netušia, ako sa sloboda ťažko rodila, koľko mladých ľudí muselo za mierový dnešok položiť svoje životy. No a keď je tu šanca im to priblížiť aspoň cez takéto výročie, ponúkneme im na štátnej televízii western. Nerozumiem, ani nechcem tomu rozumieť.

Mal som k výročiu SNP pripravený aj príspevok, no neposlal som ho do Slova. Keď som videl, počul, ako si chcú jednotlivé parlamentné strany doslova privlastniť tento sviatok, bol som znechutený. Rovnako ako nevhodnými pokrikmi skupinky ľudí počas osláv. To už naozaj nemáme k ničomu a nikomu úctu? Je to našou spoločnou veľkou hanbou. Rovnako sa mi nezdá veľmi úprimné, ak rečníci vo svojich vystúpeniach hovorili o jednote, porozumení, spolupráci, odhodlaní i hrdinstve, ktoré nám v odkaze zanechalo SNP a už možno zajtra, nenájdu na seba jedno vľúdne slovo a bude sa ďalej znevažovať, zneuctievať, obviňovať, skrátka pôjde sa späť na barikády. No čo už, aj toto sme my.

Napriek všetkému som rád, že aj v Slove vyšiel aspoň jeden článok k tomuto nášmu spoločnému výročiu. Nečakal som síce, že sem napíše niekto z vládnych, či opozičných strán. To sa nestalo už pekných pár rokov. Očakával som tu príspevok niekoho z členov či sympatizantov KSS. Veď práve Slovo je na takéto dejinné udalosti zo svojej histórie predurčené. O to viac ma potešil príspevok priateľa Milana Benkovského.

Vážení priatelia, je našťastie pravdou, že Slovensko už vyše 75 rokov nezažilo hrôzy vojny, že generácie po nej nemuseli bojovať za slobodu so zbraňou v ruke a obetovať svoje životy. O to viac by sme si mali vážiť tých, ktorí to spravili a pripomínať si ich nielen gestami a vystúpeniami na oslavách, ale svojim konaním v každodennom živote. Tí, ktorí položili za našu slobodu svoje životy, si to jednoducho zaslúžia.

Ľubo Dzurák

Publikujeme na základě spolupráce se slovenským levicovým portálem noveslovo.sk