Milan Benkovský: O vláde deštrukcie a úpadku

26.5.2021 09:10
Matovičova-Hegerova vláda je vládou deštrukcie a úpadku. Môžu ju zastaviť len predčasné voľby. Možno však k tomu nebude potrebné ani referendum, veď tak ako sme denno-denne svedkami diania, koalícia sa možno rozpadne sama...

Na Slovensku sme už mali rôzne, spravidla protikladné koalície, ale ani jednej sa nepodarilo za niečo vyše roka rozhádať sa tak, ako tejto partii, vedenej Igorom Matovičom. Po zásadnej kríze spred dvoch mesiacov a ne-rekonštrukcii vlády dochádza na dennej báze k otváraniu nových a nových problémov. Nemožno sa tomu čudovať, veď vo vláde zostali dvaja nezmieriteľní rivali, ktorých nenávisť je až živočíšna. Nie náhodou to mnohým pripomína názov filmu Vojna volov.

Lídri sa medzi sebou rujú ako psy a každý už teraz bojuje len za svoje osobné záujmy. I. Matovič naoko ustúpil z pozície premiéra, aby si v skutočnosti posilnil pozíciu a ovládal I. Sulíka i celé Slovensko prostredníctvom financií. Prakticky riadi krajinu a je neobmedzeným vládcom, čo dokazujú jeho zásahy do viacerých rezortov, napr. hospodárstva, zdravotníctva a sociálnych vecí. Na iných rezortoch, napr. obrany, vnútra a životnom prostredí má svojich oddaných služobníkov, ktorí robia špinavú prácu za neho a on sa môže prevteliť z diktátora do láskavého Mikuláša, rozdávajúceho darčeky alebo len sľuby.

Koaliční partneri sa úspešne snažia o to, aby referendum nebolo potrebné: predčasné voľby vyvolajú sami. To mi pripomína známy výrok mešťanostov zo Skalice „Šibenica je enem pro nás a naše dítky“.

Premena na ľudomila

Som šokovaný úvahami niektorých, zrejme nedovzdelaných politológov a novinárov, ktorí začínajú prezentovať Matoviča ako sociálneho politika. Ak sa tak tvári, tak je to len a len kvôli jeho padajúcim preferenciám, strachu z možných predčasných volieb, ktoré hrozia a požiadavkám ľudí na riešenie ich čoraz horšej sociálnej situácie. Ak hovorí o sociálnej pomoci ľuďom, tak len preto, aby znovu oklamal naivných voličov. O slovenskej realite najlepšie hovorí výrok podnikateľa z gastrosektora o pomoci vlády počas pandémie: „V Bratislave nalejú do Dunaja liter vody a v Gabčíkove očakávajú zvýšenie hladiny.“

O „sociálnom“ charaktere vládnej koalície najlepšie svedčia výroky na adresu dôchodcov. Poslankyňa A. Zemanová z SaS: „Seniori nad 65 rokov by mohli byť očkovaní ako poslední, pretože nevytvárajú ekonomické hodnoty.“ Nemali by sme obísť výrok hodný goebbelsovskej propagandy, ktorý spomenul Igor Matovič a ktorý údajne zaznel na koaličnej rade: „Keď niekto zomrie, aspoň štát ušetrí na dôchodkoch.“ Toto je pravá tvár sociálneho Matoviča i jeho koalície a seniori by na to nemali nikdy zabudnúť.

Matovič ako sociálne absolútne necitlivý človek, spolu s B. Kollárom – za asistencie I. Sulíka a dnes už naozaj len bábky V. Remišovej – zlikvidoval väčšinu sociálnych opatrení, od 13. dôchodkov až po obedy zadarmo. Obmedzil minimálnu mzdu, zdanil 13. a 14. platy, devastoval gastrolístky. Teraz, keď mu tečie do topánok, sa z neho stáva ľudomil a záchranca slabých a postihnutých. Je to typický chameleón, ktorý mení farby podľa prostredia. Je otázne, kto mu to po jeho neuveriteľných nápadoch a ničivej smršti uverí.

Matovič sa vidí ako mocný vládca a spasiteľ národa, ktorý dá najviac a úplne všetkým. Svoje blúznenie odštartoval na najcitlivejšej skupine, na deťoch, veď kto by im chcel uprieť 200-eurový mesačný príspevok?! Je to však ekonomicky v našej situácii nemožné, stálo by to štát a v konečnom dôsledku daňových poplatníkov neuveriteľných 2,5 miliardy eur ročne. Samozrejme, keďže na to peňazí nieto, nenápadne navrhol „riešenie“, a to značné zvýšenie daní z nehnuteľností, spotrebných daní a DPH. Problém však nie je vo výške DPH, ale v jej výbere, ktorý dosahuje len necelých 80 percent predpísanej dane a my tak prichádzame o takmer dve miliardy eúr, ktoré by sme mohli použiť na potrebné sociálne opatrenia.

Pri zamýšľanom zvýšení daní dôjde nesporne k výraznému zdražovaniu základných tovarov a služieb, čo postihne najviac nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, mladé rodiny, matky samoživiteľky a dôchodcov. Dúfajme, že tento scenár sa napokon nenaplní, ale predpokladám, že I. Matovič sa aj v tomto prípade bude považovať za víťaza a na predvolebných bilbordoch uvidíme niečo v duchu odkazu „Ja som veľmi chcel, ale oni vám nedali!“

Tento ekonomický analfabet si neuvedomuje, že rozdáva to, čo nemá a čo zaplatíme všetci. Alebo si to uvedomuje veľmi dobre, potom však je to korupcia a kupovanie budúcich voličov.

Matovič a ľavica, to je ako oheň a voda

V súvislosti so snahou Matoviča o rozdávanie milodarov a sociálnych benefitov pre rodiny s deťmi hovoria niektorí novinári o jeho smerovaní k ľavici. Je to rovnaký nezmysel, ako spojenie ohňa a vody. Matovič je pravicový hochštapler, bezhraničný populista a demagóg, ktorý ľavicu z duše nenávidí a v celom svojom politickom pôsobení ju potiera.

V aktívnej politike pôsobím viac ako 50 rokov, no hovoriť o OĽaNO ako ľavicovej strane je politický diletantizmus. Igor Daniš to v komentári Pravdy s názvom Rozpočtové Kocúrkovo v podaní Matoviča a Sulíka celé zjednodušil a možno len obrazne povedal: „Medzi OĽaNO a SaS sa rozhorel klasický spor medzi ľavicou a pravicou: Igor Matovič chce zvyšovať výdavky a dane, Richard Sulík naopak.“ Autor istým spôsobom zavádza. Autentická ľavica sa správa zodpovedne a Matovič populisticky. Ľavici nikdy nešlo o zvyšovanie daní ako takých, ale o zavedenie progresívnych daní pre vysokopríjmové skupiny podnikateľov. Naopak, práve Matovič smeruje k výraznému zvýšeniu daňového zaťaženia „obyčajných“ ľudí. No a v neposlednom rade ľavici nejde o bezdôvodné zvyšovanie výdavkov, ale o zodpovedné hospodárenie, posilnenie nezastupiteľných funkcií štátu a pokrytie všetkých opodstatnených sociálnych výdavkov.

Výťahová „strana“ politicky absolútne neznalých a nezodpovedných ľudí OĽaNO je z politologického hľadiska pravicovou, populistickou, v istej časti klerikálnou, liberálnou a nacionálnou „stranou“, s.r.o-čkou otca zakladateľa, ktorý ju používa na svoje mocenské ciele a rozmnožovanie svojich financií a majetku.

Nové divadlo okolo navýšenia rozpočtu

Vláda len pred pár mesiacmi schválila štátny rozpočet s vysokým dlhom, a to v situácii, keď tu už bola druhá vlna koronakrízy. Vláda dobre vedela, do čoho ide a mohla si spočítať, koľko to bude stáť. Preto návrh na navýšenie rozpočtu o 3,5 miliardy eúr, a to dokonca v skrátenom legislatívnom konaní, je neopodstatnený. Vláda i týmto krokom zvýši zadlženosť Slovenska zo 48 percent v roku 2019 na 64 percent v tomto roku. Potvrdzuje sa tak absolútna nekompetentnosť vlády a ekonomický diletantizmus I. Matoviča ako ministra financií.

Hádky o rozpočte však môžu byť len taktickým manévrom. Podľa divadla a rozohranej šou možno nejde ani tak o miliardy, ako o ďalší pokus I. Matoviča vyštvať z vlády I. Sulíka a neodvratný koniec vlády zvaliť na neho. I. Sulík sa ako vždy doteraz nesmelo bráni, ako vraví, je unavený a pravdepodobne podľa odporúčania vodcu stiahne chvost a radšej zostane do poslednej chvíle pri koryte, ktoré mu je prednejšie ako nejaké princípy.

Hádky kvôli kolúznej väzbe

Akoby sporov v koalícii nebolo dosť, chytil sa B. Kollár pre kolúznu väzbu s M. Kolíkovou a tým i celou, stále menšou stranou Za ľudí, či dnes už takmer Bez ľudí. „Principiálna“ ministerka Kolíková, ktorá si napriek vážnym podozreniam z konfliktu záujmov, či dokonca porušenia zákonov, udržala ministerské kreslo, nechce ustúpiť. Nechápe, že sa proti B. Kollárovi nepresadí, veď to je najbližší spojenec, kôň Igora Matoviča a ten neodpúšťa, rád ho použije na to, aby ju zničil. V súvislosti s týmto sporom treba pripomenúť šikovnosť B. Kollára, ktorý sa snaží byť nekonfliktný a sprostredkúva akési dohody koalície, na ktorých však práve on a jeho Sme rodina výrazne získa.

Hádky nemajú konca kraja a rozhodne sa neskončia s vysokou pravdepodobnosťou ani po tom, čo sa koalícia „dovydiera“ a nájde „riešenie“ súčasných problémov. Ešte sa nedoriešili spomenuté problémy kolúznej väzby a navýšenia rozpočtu a klerikálne krídlo OĽaNO pod vedením Anny Záborskej a Richarda Vašečku už potvrdilo návrat k nekonečnej téme interrupcií. Skupina 18 poslancov, na čele s týmito dvomi menovanými, otvára ďalšiu háklivú a rozporuplnú tému v uznesení k návrhu správy EP o situácii v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv v EÚ v rámci zdravia žien.

Okrem týchto problémov koalíciu čaká ešte ďalší tvrdý oriešok, ktorým bude daňová reforma, pravda, ak sa k nej vôbec dostane a jedna divadelná fraška, v rámci ktorej komediant J. Pročko navrhuje zákon o hmotnej zodpovednosti politikov.

Koalícia smeruje ku svojmu koncu

Súčasnej koalícii sa darí úspešne polarizovať spoločnosť a rozkladať demokratický právny štát. Jej zloženie a neodbornosť, nepripravenosť riadiť štát, osobné animozity až vzájomná nenávisť lídrov sú zárukou toho, že sa táto vláda skôr či neskôr skonči. Má to totiž vo svojom DNA. Potom si Slovensko vydýchne, aj to len možno.

Milan Benkovský

 

Ilustrace Ľubomír Kotrha

 

 

Publikujeme na základě spolupráce se slovenským levicovým portálem noveslovo.sk

 


Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Komentáře

Dona

Predchádzajúce myšlienky sú nedokončené. Musím upresniť :

Tlak na vyrovnaný, prípadne prebytkový štátny rozpočet je z niektorých politických strán a ekonómov z rôznych inštitúcií - už obohratá pesnička, perpetum mobile, teória. Vždy majú rovnaké dôvody a odporúčania k dosiahnutiu vyrovnaného rozpočtu :

1/  šetriť na všetkých sociálnych výdavkoch

2/  varujú pred nedostatkom peňazí na dôchodky

3/  sú proti zvyšovaniu minimálnej mzdy, proti príplatkom za prácu, proti trinástym platom a dôchodkom..... 

Súhlasím s tým, že dobrý gazda má domáci rozpočet vyrovnaný, najlepšie bez úverov. Ibaže, keď sledujem výdavky štátu - čiže jednotlivých ministerstiev, tak  peniaze na nákup zbraní  =  2% z HDP, to nerozporuje ani liberálna Strana a Solidarita(SaS) , ktorá o sebe hovorí, že je strana rozpočtovej zodpovednosti. Minister zahraničných vecí za SaS posiela peniaze na podporu demokracie na Ukrajine, Bielorusku....z rozpočtu a z našich daní. Zo štátneho rozpočtu idú peniaze na podporu činnosti rôznych nadácií, občiansky združení, mimovládok - doma i do zahraničia. To je taká " bohumilá " činnosť a výdavky, o ktorých sa nehovorí, nepíše a nekritizuje.

Avšak spoločnosť je denne bombardovaná a strašená nárastom počtu dôchodcov na ktorých nebudú v budúcnosti peniaze. Liberáli, kresťania, sociálni demokrati... všetci chcú šetriť, ale na nesprávnom mieste a nesprávnych ľuďoch. 

Sulík argumentuje " gréckou "  cestou. Nuž, dodnes deň si nezistil, alebo nenechal vysvetliť, prečo je Grécko na tom tak, ako je. Už kvôli Grécku povalil jednu vládu. Hlavným argumentom propagandy proti Grécku - boli vysoké dôchodky = týmto argumentovali liberáli i médiá. Samozrejme, tento primitívny argument prevzala aj verejnosť. Veď na zapamätanie si čohokoľvej v propagande postačí heslo, slogan, floskula.

Liberáli, kresťania, konzervatívci, socialisti = demokrati v EÚ/NATO, nikto z nich nie je proti zbrojeniu, vojnám, prevratom, majdanom, farebným revolúciám. Svetové hospodárstvo stojí na troch pilieroch :

1/ na výrobe a predaji zbraní každého druhu, čiže na vojnách , konfliktoch a prevratoch, ktoré sú dobrý kšeft

2/ na výrobe a predaji áut

3/ na farmaceutickom priemysle - na výrobe vakcín a podporných placebo vitamínov.....

To je výsledok globalizácie a liberálno - konzervatívnej politiky

 

 

Dona

V každej koaličnej vláde musí niekto ustúpiť  a byť schopný kompromisov. 

Koaličnú vládu v minulosti i súčasnosti, vždy  " vydierala" najmenšia, 5 percentná strana. Takou málo percentnou vládnou stranou bolo KDH a Maďari   xxx rokov.

Každá koalícia je zlepenec protichodných programov. Preto vládnutie takéhoto zlepenca je vždy sprevádzané napätím aj v spoločnosti, nedokonalými zákonmi, ktoré sa musia často meniť . Každá nová koalícia ruší pravidlá a zákony predchádzajúcej vlády, vytvára svoj okruh poslušných poskokov a " zatvára ", či odstraňuje predchádzajúcich poskokov, atď. 

Koreň problémov súčasnej garnitúry je Richard Sulík a jeho " čistokrvná " liberálna strana. Liberáli sú protisociálni, neuznávajú štátne výdavky na podporu občanov, rodiny, detí a dôchodcov - uznávajú len podporu podnikateľskej sféry. Keby vláda bola zložená len s liberálov, úplných, či čiastkových  -  štátny rozpočet by bol vysoko prebytkový, bez dlhov.

Chápem, že pozorovateľom slovenskej politickej scény je Sulík sympatickejší než Matovič, lebo pôsobí dôveryhodne a rozvážne. Lenže dôchodca, ani rodina sa nenaje , nezaplatí nájomné, poplatky za škôlku...zo sympatií. Sulíkovci podporujú mnohých slovenských milionárov, resp. miliardárov. Podnikatelia, manažeri, riaditelia, hotelieri... majú viac, než spotrebujú. Inak by nevládla korupcia. Lebo dôchodca, či pracujúci zamestanci môžu " korumpovať " leda bonbonierou.

Nepodlieham emóciám pri posudzovaní politikov. Počúvam, čo hovoria a ako konajú. A hlavne , v čí prospech konajú. Matovič je v tomto zmysle lepšie na tom, ako Sulík. 

Podpora podnikateľskej sféry trvá od roku 1989. Výsledkom je " nenažratosť " podnikateľov, vznik vrstvy slovenských oligarchov, korupcia, výpredaj slovenského hospodárstva, únik kapitálu do daňových rajov.... až po vydávanie takých kníh ako je " Banda zlodejov " od Ignáca Milana Krajniaka a iných, s podobnou tématikou.

Rozumiem princípom kapitalizmu. Ale čoho je veľa, toho je príliš.