František Škvrnda: O stretnutí Veľkej trojky súčasnej svetovej politiky
Na 34. samite APEC 18. a 19. novembra 2026 v čínskom Šen-čene bolo 19 hláv štátov a vlád z regiónu. Okrem nich sa samitu tradične zúčastnili aj zástupca Taiwanu a vedúci administratívy Siang-kangu (bývalý Hongkong). Vzhľadom na regionálny charakter organizácie na samite z Európy nikto nebol, teda ani politicko-turistická vedúca dvojica EÚ, ani Volodymyr Zelenskyj, ktorí sa pretŕčajú všade. Ako hosť bola pozvaná generálna riaditeľka Medzinárodného menového fondu. Nebudeme samit ďalej rozoberať, zameriame len na udalosti spojené so samitom novej Veľkej trojky, krátko jeho priebehom a súvislosťami.
Nedá nám však, aby sme nespomenuli bizarnosti, ktoré bulvárnym spôsobom rezonovali v západných médiách hlavného prúdu. Názorným príkladom je, že jedna z „rodinných“ fotografií zo samitu vyvolala u západných novinárov ďalší záchvat škodoradostnej rusofóbie. Poukazovali na to, že pri fotografovaní na začiatku samitu stál po pravej ruke Siho Trump a Putin bol len naľavo a aj to až pri manželke Siho. Sú však aj ďalšie fotografie, kde stojí po pravej ruke Siho Putin a Trump na ľavej strane, ktoré akosi títo novinári „nezaregistrovali“. Trump po samite APEC zverejnil jednu z fotografií z neho (kde stojí naľavo od Siho) a označil ho za najväčší v dejinách.
Predsedovia vlád Austrálie Anthony Albanese a Kanady Mark Carney sa v súvislosti s fotografovaním (s Putinom – pozn. autora) ponáhľali uviesť, že sa na ňom zúčastnili len preto, že rešpektovali priane hostiteľov. Svoj postoj k vojne na Ukrajine „sľúbili“ jasne prezentovať.
Strašenie západných médií hlavného prúdu a politikov novou „Jaltou“
Novinárska cháska, najmä v Európe, pustila do vetra, že to bude udalosť, ktorá skončí novou dohodou podobnou Jaltskej konferencii, ktorá sa konala vo februári 1945. Rokovalo sa na nej o usporiadaní Európy po druhej svetovej vojne a budúcnosti Nemecka. Kto pozná dejiny, vie, že sa tam nedelil svet a Jalta bola len jedným zo série stretnutí Veľkej trojky.
Nová „Jalta“ sa však novinármi, ktorí bažia po senzáciách, omieľala zo všetkých strán a pridali sa k tomu aj politici a už sa ostošesť táralo o hroziacom „novom delení sveta“. Obzvlášť sa bedákalo nad tým, že sa to dotkne Európy, ktorá tam nemá zastúpenie. Za všetkých bedákajúcich uvedieme len českého prezidenta Petra Pavla, ktorý v jednom z rozhovorov „varoval“, že Európu neberú vážne. Podľa viacerých názorov sa to na stretnutí Siho, Putina a Trumpa dokázalo. Reuters uviedol, že samit obnažil deficit vplyvu Európy na dianie vo svete.
Európa (za ktorú sa často pasuje EÚ a „dovoľuje“ si hovoriť v jej mene) si za to však môže sama. Sarkasticky na to poukázal aj „zlý muž“ RF, zástupca predsedu Bezpečnostnej radyDmitrij Medvedev. Pri všetkej úcte k nekompetentnej a skorumpovanej Ursule von der Leyenovej, jej účasť by bola pre samit len katastrofou a pri jej neschopnosti by to ani EÚ nič nepomohlo. Okrem toho pripomenieme, že Leyenová sa v Číne pri návšteve v júli 2025 stretla s chladným prijatím, ktoré jej stúpenci i odporcovia hodnotili niekedy až ako ponižujúce. Čo však s tým, keď mimo štátov EÚ a štátov, ktoré sa do nej chcú dostať, hoci Leyenová vedie Európsku komisiu, status hlavy vlády štátu nemá. Príliš diplomaticky sa k nej nespráva ani Trump. No ani Putin, ktorého Leyenová „neuznáva“ (jeho zvolenie v marci 2024 EÚ neuznala), tiež nemá dôvod k nej sa zachovať ako k rovnocennej partnerke. A keď odhliadneme od Leyenovej, hypoteticky by mohol ísť niektorý zástupca veľkého európskeho štátu. „Európa“ sa však zatiaľ nevie dohodnúť, ani koho poslať na rokovania o Ukrajine. A ak by ju aj niekto zastupoval, to je jedno či Emmanuel Macron alebo Friedrich Merz, bolo by to isté ako v Leyenovej prípade. Ani predseda vlády Veľkej Británie by to nezmenil, tobôž, keď vystúpila z EÚ, čo dnes, zdá sa, už aj ľutuje.
Samostatnou kapitolou súčasnej svetovej politiky je arogancia Volodymyra Zelenského, ktorý sa snaží využiť akúkoľvek akciu na bezostyšné žobronenie o zbrane a peniaze. Tiež patril k tým, ktorí nariekali, že dôjde k rozdeleniu sfér vplyvu vo svete a zlostne obviňoval Veľkú trojku, že podporí Rusko.
K stretnutiam Si Ťin-pchinga, Vladimira Putina a Donalda Trumpa v Šen-čene
Samotnému samitu Veľkej trojky predchádzali dvojstranné rokovania jej členov. Okrem toho sa všetci traja stretli aj s ďalšími hlavami štátov a vlád. Najviac stretnutí absolvoval, prirodzene, hostiteľ samitu Si.
Si Ťin-pching a Vladimir Putin
Séria dvojstranných stretnutí Veľkej trojky sa začala rokovaním Siho s Putinom, ktoré sa konalo 18. novembra. Išlo už o ich piate rozhovory v tomto roku (jedno bolo na videolinke). Stretnutie trvalo viac ako dve hodiny. Zúčastnili sa ňom aj ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a pomocník prezidenta Jurij Ušakov. Za čínsku stranu boli prítomní minister zahraničných vecí Wang I a výkonný tajomník sekretariátu ÚV KS Číny Cchaj Čchi. Zaoberali sa kľúčovými medzinárodnými otázkami vrátane situácie okolo Ukrajiny, na Kórejskom polostrove a stabilitou ázijsko-tichooceánskeho priestoru ako aj nadchádzajúcim stretnutím s Trumpom.
Putin uviedol, že rusko-čínske vzťahy sa rozvíjajú na pozadí rastu hospodárskej spolupráce. Moskva a Peking budú pôsobiť naďalej plece pri pleci v záujme mieru a rozvoja ázijsko-tichooceánskeho priestoru ako aj vytvárania spravodlivejšieho mnohopolárneho usporiadania moci vo svete. Si zdôraznil, že čínsko-ruské vzťahy nepodliehajú svetovej konjunktúre a sú neochvejné ako hora.
Si Ťin-pching a Donald Trump
V ten deň sa uskutočnilo aj stretnutie Siho s Trumpom, ktoré bolo tretie v tomto roku. Si osobne privítal Trumpa na letisku pri lietadle, čo bolo v Číne prvý raz po 45 rokoch. Rusofóbne západné médiá (stačí si pozrieť žlčovité české) písali o ponížení Putina, lebo jeho Si takto neprivítal. Išlo však o gesto, ktoré opätovalo privítanie Siho na návšteve USA v septembri tohto roku. Zrejme títo novinári, hoci nie sú až takí starí, trpia už zabúdaním na nedávne udalosti. Si a Trump diskutovali za účasti ďalších predstaviteľov o medzinárodných otázkach spoločného záujmu. Spomenieme z nich Wang Iho a Cchaj Čchiho na čínskej strane. Zoznam ďalších amerických účastníkov sme nevedeli v otvorených zdrojoch nájsť. O samite sa na stránkach Bieleho domu informovalo málo.
Si navrhol rozšíriť zoznam oblastí spolupráce a zúžiť zoznam problémových otázok, zatiaľ čo Trump hovoril o význame intenzívnejšej spolupráce v oblasti poľnohospodárskych produktov, energetiky a „superinteligencie“. Obe strany označili stretnutie za pozitívne a konštruktívne a dohodli sa na pokračovaní budovania konštruktívnych vzťahov strategickej stability na základe rešpektu, spravodlivosti a reciprocity.
Vladimir Putin a Donald Trump
Po skončení plenárneho zasadnutia samitu APEC sa konala beseda Putina s Trumpom. Išlo o ich prvé stretnutie od Anchorage v auguste 2025. Z ruskej strany sa na nej zúčastnili aj Lavrov a Ušakov ako aj minister financií Anton Siluanov a zvláštny predstaviteľ prezidenta Kirill Dmitrijev. Z americkej strany boli prítomní aj minister zahraničných veci Marco Rubio a minister financií Scott Bessent.
Trump znovu označil Putina za svojho priateľa a očakával od stretnutia ďalšie dobré výsledky. Putin povedal, že s Trumpom majú mnoho spoločných názorov v otázkach civilizačných hodnôt. Podľa Ušakova bola predmetom rozhovorov „masa“ problémov. Zvýraznila sa v nich aj otázka Ukrajiny, vrátane prosby USA, aby Moskva súhlasila s účasťou Kyjeva na rozhovoroch o nej. Trump opätovne pozval Putina na samit G 20 v decembri 2026 v Miami na Floride.
Putin s Trumpom, len za účasti tlmočníkov, krátko ešte hovorili aj po skončení samitu Veľkej trojky.
Deklarácia o mieri zo samitu Veľkej trojky v Šen-čene
Samit Veľkej trojky sa uskutočnil 19. novembra. Začal o dve hodiny neskôr ako sa plánovalo Trval asi pol druha hodiny, čo bolo dlhšie ako pôvodne vymedzený čas (jedna hodina). Samit začal otvorenou časťou, v ktorej vystúpili Si, Putin a Trump, a trvala o niečo viac ako 10 minút. Potom vodcovia už sami posúdili významné medzinárodné otázky globálneho i regionálneho charakteru, vrátane ukrajinskej krízy, zabráneniu šírenia jadrových zbraní, situácie na Blízkom východe a Kórejskom polostrove.
Zo samitu prijali záverečný dokument, ktorý zverejnili vo všetkých troch štátoch. Oficiálny názov dokumentu je Deklarácia hláv štátov Číny, Ruska a USA o mieri. Hoci deklarácia sa už objavila už v mnohých prameňoch, vzhľadom na jej stručnosť, ju uvedieme v plnom znení:
Predseda Čínskej ľudovej republiky Si Ťin-pching, prezident Ruskej federácie Vladimir Putin a prezident Spojených štátov amerických Donald Trump sa stretli v Šen-čene 19. novembra 2026. Hlavy štátov Ruska a Spojených štátov vyjadrili vďaku Číne za zorganizovanie a usporiadanie tohto historického trojstranného summitu. Tri hlavy štátov si vymenili názory na súčasnú medzinárodnú situáciu a vyjadrili svoj záväzok k udržaniu strategickej stability a medzinárodnej bezpečnosti.
- Rusko, Čína a USA, ako stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN, vyjadrili odhodlanie reformovať OSN, aby mohla efektívnejšie reagovať na globálne výzvy a plniť svoje základné poslanie v oblasti medzinárodného mieru a bezpečnosti.
- Tieto tri štáty plánujú zvýšiť výrobu a dodávky ropných produktov v prospech všetkých krajín. Potvrdili dôležitosť stabilných dodávok energií.
- Hlavy týchto troch štátov zdôrazňujú, že princíp súhlasu štátov a dodržiavanie imunity štátnych predstaviteľov má zásadný význam, a zhodujú sa na tom, že Medzinárodný trestný súd a iné podobné inštitúcie by nemali zneužívať svoje právomoci.
- Hlavy týchto troch štátov potvrdili, že jadrová vojna nemôže mať víťazov a nikdy by sa nemala rozpútať. Tieto tri krajiny budú viesť dialóg o znižovaní jadrových rizík a o zabránení šíreniu jadrových zbraní.
Závery trochu aj širšie
Samit Veľkej trojky v Šen-čene je historickou udalosťou, ktorá sa zapíše do dejín veľkej diplomacie. S jej hodnotením, ako to spravidla uvádzame pri veľkých udalostiach, sa nemožno ponáhľať. Globálna politika je príliš zložitá na to, aby sa dali aj dobre mienené slová, navyše veľmi stručne uvedené, jednoducho a rýchlo naplniť. Väčšina hodnotení, s ktorými sa zase akoby roztrhlo vrece, je pozitívnych, len niekedy v „Európe“ a najmä na Ukrajine, popr. v jastrabích kruhoch majú voči nemu výhrady.
Pri hodnotení samitu nejde len o obsah jeho deklarácie, ale aj o ďalšie vyjadrenia, ktoré mali v Šen-čene i po rokovaniach Si, Putin a Trump. Ich vyjadrenia sú kladné a optimistické. Nie sú síce vo všetkom rovnaké, lebo sa v nich objavujú aj ich predstavy a záujmy, avšak nie sú kontroverzné. Nevhodné je hodnotiť, ktorý z vodcov dosiahol najväčší úspech a kto stratil, čo „trápi“ západný hlavný mediálno-politický prúd.
Nič príliš nové ani prevratné na samite priamo nezaznelo, ale ide o krok, ktorý môže prispieť k stabilite a bezpečnosti sveta. Týka sa to najmä vytvárania multipolárneho usporiadania moci vo svete. Podľa Wall Street Journal samit súvisí aj s koncom jednopolárneho sveta.
Zakončíme slovami Siho, ktorý vyzval na zbavenie sa myslenia v duchu studenej vojny. Vzletne v orientálnom duchu po skončení samitu povedal, že vodcovia veria, že spolupráca je jediná cesta k prekonaniu výziev a že treba upevňovať pôsobenie na základe spoločných záujmov v prospech sveta a vzájomne výhodných výsledkov. Semená, ktoré sa zasiali na tomto stretnutí, iste zapustia korene, porastú a prinesú plody.
František Škvrnda
- tisk
- přeposlat emailem
- sdílet
- uložit jako oblíbené
- 72x přečteno














Komentáře
Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.