František Škvrnda: Oslabovanie atlantizmu pokračuje

Médiá hlavného prúdu sa idú roztrhnúť od úsilia šíriť tento obraz sveta, ale dôvera v ne upadá. Namiesto informovania o pravde sa snažia zvýšiť pozornosť ohurujúcimi textami pochybného obsahu, ktorých životnosť je spravidla krátka. Výnimkou je záujem o „aféru Epstein“, ktorá sa rozvinula nevídaným spôsobom takmer na celom Západe. Trump sa tiež svojím politickým táraním snaží udržať dlhodobo v popredí pozornosti. Tohoročná mníchovská bezpečnostná konferencia však mediálne rezonovala len niekoľko dní.

Všeobecne o Mníchovskej bezpečnostnej konferencii 2026

Mníchovská bezpečnostná konferencia, 62. v poradí, sa konala v tradičnom februárovom termíne (13. – 15.) na obvyklom mieste v hoteli  Bayerischer Hof. Ide síce o zaujímavé podujatie, ale jeho prínos pre bezpečnosť vo svete je čoraz pochybnejší. Sarkasticky dodáme, že atlantický duch konferencie, na ktorý sa roky odvoláva a snaží sa rozvíjať, sa oslabuje. Aj to, ako atlantizmus prispieva k riešeniu problémov medzinárodnej bezpečnosti je sporné. Mementom sa preň stalo ignorovanie varovania v prejave Vladimira Putina na konferencii v roku 2007 a následné rozdúchavanie ohňa protiruského ťaženia.

Na konferenciu sa vždy pripravuje relatívne kritická „Mníchovská bezpečnostná správa“, ktorá je spracovaná v akademickom duchu a snaží sa byť „úderná“. Bezpečnostná situácia vo svete je však stále zlá a duch i názvy správy sú čoraz pochmúrnejšie. Na zasadnutie v tomto roku správu nazvali „Under Destruction“, čo voľne preložíme ako „V ničení“. Dominuje v nej trauma Západu z konania Trumpovej administratívy.

Predsedom konferencie sa vo februári 2025 znovu stal renomovaný bývalý nemecký diplomat Wolfgang Ischinger (bol ním už v rokoch 2008 – 2022). Nahradil kontroverzného Jensa Stoltenberga (v rokoch 2014 – 2024 generálneho tajomníka NATO). Po skončení pôsobenia v NATO sa mal stať predsedom konferencie, ale za niekoľko mesiacov sa funkcie vzdal, lebo ho menovali za nórskeho ministra financií (ktovie, čo si máme myslieť o človeku, ktorý sa stal ministrom, hoci v minulosti bol už 9 a pol roka predsedom vlády – pozn. autora). Stoltenberg teda aj napriek svojej minulosti prestíž konferencie ani atlantizmu nezvýšil.

Organizátori sa stále snažia pripraviť zaujímavý a príťažlivý program, čo je chvályhodné. Otázne je, či pri tom berú do úvahy reálny stav bezpečnosti sveta, ktorého západný obraz je už roky deformovaný. Navyše väčšina „hercov“ na scéne konferencie svoje roly nezvláda. Nevystupujú tak, ako by sa to žiadalo, ale prezentujú vlastné „boľačky“ a melú si svoje. Nechutné je sledovať najmä vystúpenia Volodymyra Zelenského, ktorý sa vopchá všade, aby mohol chrliť jedovaté, nenávistné reči. V Mníchove nechýbal ani tento rok. K hľadaniu riešenia problémov súčasnej medzinárodnej bezpečnosti však prispieť nemohol.

Krátko o Mníchovskej bezpečnostnej správe 2026

Začneme sarkasticky. Vážne pochybujeme o tom, že tí, ktorým je správa predovšetkým určená, teda hlavy štátov a vlád a ministri zahraničných vecí a ministri obrany, si ju celú (a či vôbec) prečítajú. Iste to neurobí Donald Trump a Marco Rubio ani Emmanuel Macron, Friedrich Merz či Keir Starmer. No a Kaje Kallasovej, keby správu prečítala aj päťkrát, nedôjde, o čo v nej ide. 

Správa má predslov od Ischingera. Po zhrnutí má 5 častí: Úvod, (2) Prípad odlúčenia Európa, (3) Pakt alebo fikcia? Indo-tichooceánsky región, (4) Obchodné podmienky Globálna ekonomika, (5) Smrť tisíckami rezných rán? Rozvojová a humanitárna pomoc.

Na ilustráciu použijeme pasáž z predslovu Ischingera: „Nech už sa zahraničná politika súčasnej americkej administratívy hodnotí akokoľvek, jedna vec je jasná: Už teraz mení svet a spustila dynamiku, ktorej plné dôsledky sa len začínajú prejavovať.“ Napísané diplomaticky, ale varovne.

V úvode sa poukazuje na zlovestný duch Trumpovej politiky: „V októbri 2025 začali stavebné čaty búrať významné časti jednej z najikonickejších budov sveta: Bieleho domu. Pre Trumpovych podporovateľov rozhodnutie zbúrať veľké časti východného krídla odráža kľúčový sľub jeho prezidentského pôsobenia: otriasť Washingtonom. Namiesto toho, aby Trump diskutoval o rekonštrukcii alebo postupných reformách, búra veci, aby postavil niečo úplne iné. Jeho podporovatelia považujú úlohu ,hlavného staviteľa‘ a skutočnosť, že zhromaždil skupinu súkromných sponzorov, aby zaplatili za novú tanečnú sálu, za dôkaz mentality ,zvládnuteľných síl‘ a záujmu o amerických daňových poplatníkov. Namiesto toho, aby Trump nariekal nad potrebou postaviť drahú dočasnú stavbu pre štátne večere, priniesol trvalé riešenie. Luxusná tanečná sála sa stala symbolom Trumpovho záväzku obnoviť Ameriku a nastoliť ,nový zlatý vek‘ pre Spojené štáty, ako je uvedené v Národnej bezpečnostnej stratégii.“

Za kľúčové body správy sú v úvode označené:

1. Svet vstúpil do obdobia demolačnej politiky. V mnohých západných spoločnostiach sa do popredia dostali lídri, ktorí uprednostňujú deštrukciu pred postupnými zmenami. Ich rušiace programy stavajú na rozčarovaní z fungovania demokratických inštitúcií a strate dôvery v reformy.
2. Iróniou je, že prezident USA, ktoré urobili viac ako ktorákoľvek iná krajina pre formovanie medzinárodného poriadku po roku 1945 (ide o typický príklad deformovaného chápania medzinárodného poriadku, lebo USA ho od roku 1945 oveľa viac ničili, ako budovali – pozn. autora) sa stal najvýznamnejším demolátorom. Po viac ako 80 rokoch sa povojnový medzinárodný poriadok ocitol v deštrukcii (vývoj k tomu smeroval vlastne už od roku 1999 po bombardovaní Juhoslávie – pozn. autora).
3. Washingtonská politika buldozéra sľubuje pre svojich stúpencov prelomenie inštitucionálnej zotrvačnosti a vynútenie riešenia problémov, ktoré boli patové. Kritici sa obávajú, že deštruktívna politika podkopáva schopnosť medzinárodného spoločenstva riešiť najťažšie výzvy ľudstva. Tento prístup nič nevyrieši, len posilní vývoj, ktorý uprednostňuje bohatých a mocných.
4. Sily zainteresované na poriadku založenom na pravidlách, sa čoraz viac organizujú. Musia však posilniť základné štruktúry, navrhnúť nové, udržateľnejšie návrhy a samé postupovať odvážnejšie (treba snáď lepší prípad toho, aký vzdialený je pohľad tvorcov správy od reality sveta – pozn. autora).

Súčasťou správy jej aj Mníchovský bezpečnostný index. Index poskytuje podrobný pohľad na to, ako respondenti z 11 krajín (G7 a krajiny BRICS bez Ruska) vnímajú vývoj vybraných 32 hlavných rizík. Poukážeme na to, že vzhľadom na súčasnú zahraničnú politiku Washingtonu respondenti v takmer všetkých krajinách (okrem Japonska a Číny) hodnotili USA ako väčšie  riziko než v minulom roku.

V správe sa už tradične používa nezvyčajný zložitý jazyk, ktorý sa snaží „novátorsky“ popísať problémy. Tohto roku sa používali najmä deštrukcia, demolácia, buldozér, chaos a delenie.

O účastníkoch konferencie

V médiách sa zdôrazňuje, že napriek zložitej situácii vo svete sa na konferencii zúčastnilo takmer 50 hláv štátov a vlád. V jednej zo správ na konferencii sa uviedlo, že sa zišlo 450 vedúcich pracovníkov s rozhodovacou právomocou, ako aj lídrov myslenia z celého sveta. Celkový počet účastníkov podľa médií bol vyše 1 000 a prišli zo 115 krajín.

Úplný zoznam hostí znovu nebol uverejnený. Možno v chaotickej situácii, ktorá vládne vo svet, niektorí pozvaní hostia na poslednú chvíľu odriekajú svoju účasť a úplný zoznam by sa musel neustále upravovať.

Najväčší počet účastníkov konferencie je pochopiteľne z Nemecka. Druhú najväčšiu skupinu tvorili Američania. Je škoda, že chýba oficiálny zoznam, aby sme zistili, ako sa vyvíja počet účastníkov z USA.

Médiá upozorňujú na jednu inú zmenu. Po troch rokoch sa na konferencii opäť mohla zúčastniť AfD. Nejde však o jej vedúcich predstaviteľov, ale o troch poslancov Bundestagu. Organizátori konferencie tento krok nepovažujú za ústupok, ale za uznanie politickej reality, že AfD je najväčšou opozičnou silou v Nemecku, ktorú by bolo ťažké úplne vylúčiť z podujatia. Zatiaľ ide len o symbolický prelom. Kuloárne informácie však tvrdia, že to je aj výsledkom vyvíjania tlaku AfD s odvolávaním sa na jej kontakty v USA.

Na ochranu účastníkov konferencie ako aj proti prípadným protestom polícia znovu nasadila asi 5 000 svojich príslušníkov (v rovnošate i v civile).

Výberovo z programu konferencie

Konferencia sa s tradičnou nemeckou precíznosťou drží zabehaného rámca. Akcie v piatich tematických oblastiach (obrana, globálny poriadok, ľudská bezpečnosť, udržateľnosť, technológie) sa uskutočnili v šiestich formátoch: hlavné pódium I a hlavné pódium 2, mestská hala, okrúhly stôl, reflektor (v centre pozornosti) a verejné námestie. V samotnom Bayerische Hof sme napočítali vyše 60 akcií, čo bolo o niekoľko viac ako vlani. Štyri akcie boli ešte pred oficiálnym otvorením. Spolu s ďalšími podujatiami však v širšom rámci bolo na konferencii 200 rôznych akcií.

Už tradične sa hovorilo o Rusku bez jeho zastúpenia na konferencii. Bola však len jedna akcia, ktorá sa mu priamo venovala: „V centre pozornosti stav Ruska“. Otvárala ju Maria Malmer Stenergardová (švédska ministerka zahraničných vecí). O Ukrajine boli dve akcie. Panelovú diskusiu „Koalícia schopných? Zabezpečenie dlhodobej podpory pre Ukrajinu“ otváral Zelenskyj a diskutoval v nej aj Mark Rutte, generálny tajomník NATO. Akciu „V centre pozornosti bezpečnostné záruky pre Ukrajinu“, v ktorej vystupoval ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sibyha, otváral Jean-Noël Barrot (francúzsky minister zahraničných vecí). Mimo pozornosti nezostalo ani Bielorusko, tiež s názvom V centre pozornosti Bielorusko, kde vystupovala vodkyňa opozície v zahraničí Sviatlana Cichanovská a Kęstutis Budrys (litovský minister zahraničných vecí). No a do tejto „skupinky“ zaradíme aj konverzáciu predstaviteľky venezuelskej opozície Maríe Machadovej, ktorá sa uskutočnila virtuálne. Tieto akcie sú dostatočným svedectvom pokrytectva a dvojakého pohľadu organizátorov konferencie.

Akcie nazvané konverzácie postupne mali Friedrich Merz (nemecký kancelár), Šindžiro Koizumi (japonský minister obrany), Emmanuel Macron (francúzsky prezident), Marco Rubio (americký minister zahraničných vecí) a Wang I (čínsky minister zahraničných vecí).

Nezvyklé bolo, že Ursula von der Leyenová (predsedníčka Európskej komisie) a Keir Starmer (britský predseda vlády) mali konverzácie tiež samostatne, ale boli spojené do bloku „Principiálne a pragmaticky: Ovládanie moci vo svete v chaose“ (no, toto sú skutočne tí dvaja praví, čo tomu rozumejú, už aj preto, že zmätkov narobili až-až – pozn. autora). Spolu odpovedali na otázky moderátora a z pléna.

Podobne bola spojená aj konverzácia „Navigácia v neistote: India a Nemecko v chaotickom svete“, kde vystupovali Subrahmanyam Džajšankar (indický minister zahraničných vecí) a  Johann Wadephul (nemecký minister zahraničných vecí).

Konverzáciu mal netradične aj Elbridge Colby (americký námestník ministra vojny pre politiku) na tému „Slušný mier? USA v indicko-tichomorskej oblasti“. Zvyknú ju mávať len hlavy štátov a vlád, popr. ministri. Téma je aktuálna i významná, ale nedá sa zbaviť dojmu, že organizátori týmto chceli vyjsť v ústrety trumpovským USA.

Veľká pozornosť sa venuje vystúpeniu Rubia, ktorý hovoril aj o „novom západnom storočí“. Ospravedlňujeme sa, ale týmto konštruktom z dielne Trumpovej administratívy, sa nebudeme zaoberať. Z amerických konzervatívnych kruhov málokedy vyjdú realizovateľné nápady. Spomenieme Samuela Huntingtona, ktorý v „Zrážke civilizácií“ na začiatku 90. rokov minulého storočia videl pre Západ hrozbu v kultúre (náboženstve) islamu a skončilo to tak, že do vojny s ním sa pustili USA a zatiahli do nej aj mnohé západné štáty. Snívať o novom západnom storočí, pre všetkej úcte k slobode diskusie, je však konzervatívnym nezmyslom, ktorý máta trumpovcov. Čo však bude s „America first“?

Program ďalej nebudeme rozoberať, hoci v ňom boli ďalšie aktuálne a zaujímavé témy. Poukážeme už len na pozdvihnutie, ktoré urobila výmena názorov medzi Petrom Macinkom (českým podpredsedom vlády a ministrom zahraničných vecí) a Hillary Clintonovou (označenou za vysokoškolskú profesorku, ktorá bola v minulosti americkou ministerkou zahraničných vecí) pri nočnej diskusii „Rozkol medzi Západom a Západom: Čo zostalo zo spoločných hodnôt“. Začali rozdielmi v pohľade na politiku Donalda Trumpa a vyvrcholilo to tým, že Macinka povedal, že sú len dva pohlavia, na čo mu Clintonová zlostne skočila do reči s tým, že na Ukrajine zomierajú ľudia na fronte, aby zachránili svoju slobodu a jeho trápia dve pohlavia. V USA Macinku konzervatívci pochvaľovali (dokonca aj Trump na sociálnej sieti Truth Social), ale v ČR na neho najmä opozícia chrlila oheň a síru.  

O protestoch proti konferencii

Tradične došlo aj k protestom proti konaniu konferencie. Všetko však zatienila podivná demonštrácia proti politickým udalostiam v Iráne, na ktorú prišlo asi 250 000 ľudí. Ich počet prekonal očakávania organizátorov z aliancie Mníchovský kruh, ktorí akciu nazvali Globálnym dňom protestu a solidaritou s levou a slnečnou revolúciou. Podľa polície protestujúci prišli z celej Európy. Táto demonštrácia však len opäť dokazuje deformovanú verejnú mienku v Európe. Iste postup iránskej moci bol nesmierne tvrdý, ale v pozadí protestov v Iráne bola podpora zo zahraničia. A väčší problém z hľadiska bezpečnosti predstavuje izraelsko-americká kampaň proti Iránu, ktorá sa otvorene vyhráža novou vojnou.

Medializovaný bol aj protest „Silná Európa spolu s Ukrajinou“. O tradičných protivojnových protestoch, na ktorých bola účasť v desiatkach možno malých stovkách osôb, bolo veľmi málo informácií. Nedošlo ani k vážnym incidentom.

Záver

Konferencia bola už druhý rok poznačená novým nezvyklým pohľadom USA na medzinárodnú bezpečnosť, ktorý leptá atlantické spojenectvo. Vodcovia  európskych štátov v týchto podmienkach mali len chabé vystúpenia bez praktického dopadu. Prejavilo sa aj pokrytectvo na oboch stranách Atlantiku. Európa stále považuje USA za nenahraditeľné pri svojej obrane, ale sľubuje svoje väčšie nasadenie a USA stojí pri Európe, ktorú považuje za svojho spojenca, ale chce od nej väčšiu angažovanosť. Obe strany, Európa však viac, problémy v atlantizme hodnotili mierne. Ďalšie témy, ktoré sa na konferencii „omieľajú“ roky, tiež nevyšli za zaužívaný rámec. Iste je dobré, že sa o bezpečnostných problémoch sveta hovorí. Čoraz viac sa to však podobá satirickému opisu: zišli sa, aby si pohovorili a dohodli sa na tom, že to je zložité a treba sa zísť znovu.

František Škvrnda

(Nové slovo)

Na ochranu účastníkov konferencie ako aj proti prípadným protestom polícia nasadila
asi 5 000 príslušníkov (v rovnošate i v civile). Ilustrácia: Ľubomír Kotrha