Peter Juza: Turkický svet – ako ďalej?

V hlavnom meste Azerbajdžanu – v Baku – sa totiž 2. apríla 2026 konalo druhé stretnutie predsedov vlád/viceprezidenta Organizácie turkojazyčných štátov (OTŠ).[1]

Pripomeňme, že Kaspické more bolo doteraz vždy mierovým morom, pretože zatiaľ nebolo dopustené, aby o Kaspickom mori rozhodoval či spolurozhodoval iný (nepobrežný) hráč.[2]

No a čo sa týka samotnej Organizácie turkojazyčných štátov (kde je napr. Maďarsko ako aktívny pozorovateľ) a turkického elementu v celoplošnej politike na južnom Kaukaze a v Strednej Ázii, neoprime sa teraz o citáty Recepa Tayyipa Erdoğana, prezidenta Turecka, ale použime myšlienku prezidenta hostiteľskej krajiny Ilchama Alijeva: „… Turkický svet je naša rodina. My nemáme inú rodinu. Na to, aby sme viedli túto rodinu do budúcnosti, je dôležité spoločné úsilie…“.[3]

Druhé stretnutie[4]

Asi treba uviesť, prečo stretnutie dostalo protokolárne spresnenie: „predsedov vlád a viceprezidenta“.

Stretnutia sa totiž zúčastnili: premiér-minister Azerbajdžanskej republiky Ali Asadov, viceprezident Tureckej republiky Cevdet Yilmaz, predseda vlády Kazašskej republiky Olžas Bektenov, predseda kabinetu ministrov – vedúci Administrácie prezidenta Kirgizskej republiky Adylbek Kasymaliev, premiér vlády Uzbeckej republiky Abdulla Aripov, predseda vlády Severocyperskej tureckej republiky Ünal Üstel, podpredseda Kabinetu ministrov Turkménska Nokerguly Atagulyev a tiež generálny tajomník OTŠ Kubanyčbek Omuraliev.[5]

Ak by sme chceli stručne vyjadriť, o čom bola reč druhý aprílový deň v Baku, môžeme stretnutie sumarizovať tak, že zúčastnení zástupcovia sa venovali zhodnoteniu plnenia úloh, ktoré boli vládam uložené prezidentmi členských štátov (a pozorovateľov) OTŠ. Teda klasická manažérska kontrola úloh.

Ďalej sa diskutovalo o spolupráci v kontexte regionálnych a globálnych výziev, vyhliadkach na rozšírenie obchodných, hospodárskych a investičných väzieb, rozvoji dopravnej infraštruktúry a digitálnej integrácii stredného koridoru.

No a, samozrejme, aj o posilnení energetickej bezpečnosti v diapazóne záberu OTŠ.

Spoločné vyhlásenie

Záverečným dokumentom, prijatým a podpísaným všetkými účastníkmi bolo Spoločné vyhlásenie účastníkov druhého stretnutia predsedov vlád/viceprezidenta Organizácie turkojazyčných štátov.[6]

Stručné bodové resumé daného Spoločného vyhlásenia…:

• účastníci druhého stretnutia vyjadrili podporu prístupu Azerbajdžanu k aktuálnemu predsedníctvu v organizácii (OTŠ) zameraného na posilnenie jednoty, inštitucionálnych kapacít a rozvoj praktickej spolupráce v prioritných oblastiach;
• opätovne potvrdili záväzky členských štátov vyplývajúce z tzv. Nachičevanskej dohody a ďalších základných dokumentov OTŠ a zdôraznili, že úzka spolupráca v rámci organizácie zohráva dôležitú úlohu pri podpore mieru, stability a trvalo udržateľného rozvoja v regióne a aj mimo neho;
• účastníci stretnutia vzali na vedomie dôležitosť výsledkov 12. summitu Rady hláv štátov OTŠ pod heslom „O regionálnom mieri a bezpečnosti“.[7] Tiež pripomenuli svoj cieľ posilniť pozície v otázkach spoločného záujmu na pozadí meniacich sa geopolitických a bezpečnostných výziev;
• v tejto súvislosti pozitívne hodnotili výsledky neformálneho zasadnutia Rady ministrov zahraničných vecí OTŠ, ktoré sa konalo 7. marca 2026 v Istanbule a považujú ho za dôležitú príležitosť na rozsiahle konzultácie o regionálnych a globálnych procesoch, ktoré predstavujú priamu hrozbu pre mier a bezpečnosť v regióne;
• zdôraznili význam rozšírenia hospodárskych väzieb a investičnej spolupráce medzi členskými štátmi a pozorovateľmi, vrátane podpory spoločných projektov, zlepšenia podnikateľského a investičného prostredia a posilnenia väzieb medzi podnikateľskými kruhmi;
• odvolávajúc sa na dokument Vízia turkického sveta 2040[8], sa účastníci pozitívne vyjadrili k záväzku zvýšenia objemu vzájomného obchodu najmä odstránením necolných prekážok v obchode. Pritom berúc na vedomie prínos priemyselného rozvoja k hospodárskemu rastu a jeho úlohu pri formovaní udržateľného ekonomického modelu, vyjadrili svoju pripravenosť posilniť spoluprácu v odvetviach spoločného záujmu;
• upozornili na dôležitosť posilnenia energetickej bezpečnosti, diverzifikácie zdrojov energie a zaistenia bezpečnosti energetických trás. Podporili efektívne využitie a rozšírenie existujúcej infraštruktúry v oblasti prepravy ropy, plynu a iných uhľovodíkov;
• zdôraznili význam kritických nerastov z hľadiska energetickej bezpečnosti a vyzvali na preskúmanie možností spolupráce v tejto oblasti. Podporili možnosti spolupráce v oblasti mierového využívania jadrovej energie;
• taktiež akcentovali význam dohody o spolupráci v rámci OTŠ pri rozvoji Transkaspického medzinárodného dopravného koridoru;
• a na záver poukázali na strategický význam inovácií, digitálnej transformácie a umelej inteligencie pre hospodársky rozvoj a podporili rozšírenie spolupráce v týchto oblastiach. Súbežne privítali iniciatívu Kazachstanu usporiadať neformálny samit o umelej inteligencii a digitálnom rozvoji v Turkestane (mesto v Kazachstane) do konca roku 2026.

Dôraz na obchod a energetiku

Hostiteľ druhého stretnutia premiér-minister Azerbajdžanskej republiky A. Asadov v uvítacej reči pripomenul, že je mimoriadne dôležité ďalšie rozširovanie obchodných a investičných väzieb medzi krajinami združenými OTŠ (a nielen tam). A že v tomto smere bola v posledných rokoch pozorovaná pozitívna dynamika, najmä v minulom roku.

Celkový obchodný obrat Azerbajdžanu s členskými krajinami OTŠ zvýšil o viac ako 5% – na úroveň cca 7,3 mld. $.[9]

Sumárne investície Azerbajdžanu v členských štátoch OTŠ sú – podľa slov A. Asadova – na úrovni 21 mld. $.  

Spoločné investičné fondy: „… zriadené s viacerými partnerskými krajinami zároveň prispievajú k rozširovaniu vzájomných investícií v prioritných oblastiach a ďalšiemu posilňovaniu hospodárskej spolupráce. Náš skutočný potenciál však tieto ukazovatele výrazne prevyšuje. Zvýšenie vzájomného obchodu, stimulácia investičných projektov, prehĺbenie priemyselnej spolupráce, rozšírenie spolupráce v poľnohospodárstve, digitálnej ekonomike, malých a stredných podnikoch, inováciách a špičkových technológiách nám umožní plne využiť náš ekonomický potenciál..“[10]

Poznamenal tiež, že Azerbajdžan je známy ako krajina, ktorá spoľahlivo prispieva k zaisteniu energetickej bezpečnosti:  „… k dnešnému dňu počet krajín prijímajúcich azerbajdžanský plyn už dosiahol počet 16. Azerbajdžan je teda na prvom mieste na svete, pokiaľ ide o počet krajín, do ktorých vyváža prírodný plyn cez plynovody…“

Podľa A. Asadova sa energetická politika Azerbajdžanu neobmedzuje iba na zdroje uhľovodíkov, ale aj na obnoviteľné zdroje energie. Nuž uvidíme, či tieto slová budú platiť aj v kontexte s aktuálnym vývojom situácie na Blízkom východe.

Prijatie prezidentom I. Alijevom

Účastníkov druhého stretnutia, štandardne a podľa miestneho diplomatického protokolu, prijal v Baku aj prezident Azerbajdžanu I. Alijev, ktorý v zásade (a opäť, ako sme naznačili v úvode) vyzval turkojazyčne krajiny – cestou OTŠ – upevňovať a upevniť svoje pozície vo svete.

Pri audiencii povedal: „… naša organizácia (pozn. OTŠ) by sa mala stať jednou z popredných medzinárodných organizácií na svete. Záleží na nás. Čím viac úsilia vynaložíme, tým viac jednoty prejavíme. Čím úspešnejšie realizujeme dôležité projekty a zároveň vytvárame významné príležitosti pre našich partnerov, tým viac bude rásť naša medzinárodná autorita, naše schopnosti a naše pozície vo svete…“[11]

Tieto slová zazneli v Baku, na brehu Kaspického mora, ktoré je dlhodobo v hľadáčiku US-stratégov ako priestor, cez ktorý je (podľa ich videnia) možné najľahšie destabilizovať južný Kaukaz a Strednú Áziu[12] (ak vidno, našli si aj Irán).

A o to (a o nič iné) im ide.

Záverom – význam OTŠ rastie?

Či sa nám to páči, alebo nie, toto konštatovanie, resp. rovnica má v danej chvíli len jedno možné riešenie. Áno – rastie!

Moderný systém medzinárodných vzťahov dnes čelí náročným výzvam. Prehlbovanie konfliktov v rôznych regiónoch sveta, zvyšovanie bezpečnostných rizík, narušenie logistických reťazcov a výzvy súvisiace s energetickou a potravinovou bezpečnosťou ďalej zvyšujú význam medzištátnej spolupráce.

Súčasná úroveň rozvoja OTŠ je výsledkom nielen cieľavedomej politiky a pevnej vôle jednotlivých členských štátov OTŠ, ale aj cieleného podhadzovania problémov zo strany tretej či tretích strán.

Zrátané a podčiarknuté, Organizácia turkických štátov je dôležitou medzinárodnou platformou, ktorá podporuje rozvoj vzájomne prospešnej spolupráce.

Plus o čom sa málo hovorí – Turecko nám (veľmi skoro) vytrie zrak!

Peter Juza

(Nové slovo)

Autor je penzionovaný veľvyslanec a emeritný vysokoškolský učiteľ

SÚVISIACE:
Turkické repete
Turkojazyčný svet podľa stredoázijského strihu
Turkický svet – randevú v Samarkande
Turkický Biškek – vzor 2024

[1] https://turkicstates.org/en;
Členské štáty OTŠ sú: Azerbajdžan, Turecko, Kazachstan, Kirgizsko u Uzbekistan.
Štatút pozorovateľa má: Turkménsko, Maďarsko, Severocyperská turecká republika a
Organizácia pre hospodársku spoluprácu (ECO).

[2] Bližšie pozri: https://noveslovo.eu/archiv/nove-geopoliticke-pocasie-nad-kaspickym-morom/

[3] https://vestikavkaza.ru/articles/ilham-aliev-otg-dolzna-vojti-v-cislo-vedusih-mezdunarodnyh-organizacij.html

[4] Pozn.: prvé stretnutie v takomto formáte sa konalo 18. septembra 2025 v Biškeku počas predsedníctva Kirgizska v OTŠ.

[5] https://turkicstates.org/en/news/the-second-meeting-of-the-heads-of-governmentvice-president-of-the-organization-of-turkic-states-held-in-baku

[6] Plné znenie pozri: https://haqqin.az/newsarchive/380227

[7] Pozn.: konal sa 7. októbra 2025 v Gabale;

[8] Plné znenie dokumentuTurkic World Vision 2040 https://turkicstates.org/en/news/turkic-world-vision-2040

[9] Pozn.: Podľa slov O. Beketova, objem vzájomného obchodu Kazachstanu s krajinami OTŠ (za rok 2025) bol na úrovni 12,9 mld. $. Pozri: https://www.inform.kz/ru/obem-vzaimnoy-torgovli-kazahstana-sostranami-chlenami-otg-dostig-pochti-13-mlrd-a7e8c9

[10]  https://korrespondent.az/news/zayavleniya-ali-asadova-na-zasedanii-organizacii-tyurkskih-gosudarstv/108415

[11] https://www.interfax.ru/world/1081640

[12] Pozn. južný Kaukaz je geografické vymedzenie – preto malé „j“. Stredná Ázia je geografický názov, preto veľké „S“. Táto poznámka je tu preto, lebo časť slovenských médií píše hocičo a asi  neovláda jazykové pravidlá a nikdy nesiahla po Pravidlách slovenského jazyku.