František Škvrnda: Semafor v Berlíne nevedie na dobrú cestu

Vo výskume ARD-DeutschlandTREND z 29. septembra bolo s vládou úplne nespokojných 40 %, nespokojných a menej nespokojných 39 % respondentov. Veľmi spokojné bolo 1 % a spokojných 18 % respondentov, čo je zhruba rovnaké ako na konci augusta. Vzrastá nespokojnosť s migračnou politikou. Za takejto situácie nie je vylúčené, že semaforová koalícia nedovládne do konca trvania mandátu.

Z rozsiahlej štúdie ešte doplníme, že najväčšie obavy po 65 % vyvolávali nárast kriminality a zhoršenie živobytia v dôsledku klimatických zmien. Na treťom mieste boli obavy 48 % respondentov z príliš veľkého počtu cudzincov, ktorí prichádzajú do Nemecka. Nemeckú podporu Ukrajiny považovalo za slabú len 39 % opýtaných.

Stále vysoké sú preferencie AfD, ktoré ešte pomaly rastú nielen v nových, ale aj v starých spolkových krajinách. Už stabilne má druhú najvyššiu podporu medzi stranami v Bundestagu. S výnimkou prieskumov Institut für Demoskopie v Allensbachu sa udržiava nad hranicou 20 %. V prieskumoch Yougov 4. augusta a 8. septembra a GMS (Gesellschaft für Markt- und Sozialforschung) 19. septembra dosiahla podpora už 23 % (v tomto prípade to bolo len o 4 % menej ako mala CDU/CSU). V dynamickom prehľade posledných prieskumov všetkých agentúr 7. októbra bola podpora CDU/CSU 27,3 %, AfD 21,3 %, SPD 16,8 %, Zelených 14,5 %, FDP 6,0 % a Ľavice 4,5 %.

Často sa poukazuje aj na to, že ide o posledné krajinské voľby pred voľbami do Európskeho parlamentu, ktoré sa budú konať v prvej dekáde júna 2024. Tu je problémom, že ani v Nemecku nie je spokojnosť s pôsobením Európskej komisie, na čele ktorej je Ursula von der Leyenová z CDU. Predpokladá sa však, že o post sa už v ďalšom období nebude uchádzať. Posledný prieskum k týmto voľbám uskutočnila agentúra INSA 31. júla. CDU/CSU v ňom mala podporu 26 %, AfD 23 %, SPD 19 %, Zelení 15 %, FDP 7 % a Ľavica 5 %.

Prieskumy pred krajinskými voľbami ukazovali v Bavorsku na víťazstvo CSU s 36 – 38 % pred Slobodnými voličmi s 15 – 17 % a Zelenými s 13 – 16 %. AfD podporovalo 12 – 14 % respondentov. V Hesensku by mala podľa posledných prieskumov zvíťaziť CDU s 29 – 32 % pred SPD so 16 – 20 % a Zelenými so 16 – 19 %. AfD mala podporu 15 – 17 %. Víťaz v oboch krajinách je nepochybný, pričom na čele krajinských vlád by nemalo dôjsť k zmenám, lebo ich vedú nominanti CSU a CDU. Očakávalo sa však, ako dopadnú strany na 2 – 4. mieste, čo môže ovplyvniť zloženie vládnych koalícií.

Stručne o Bavorsku a jeho dejinách

Bavorsko – oficiálne Bavorský slobodný štát (Freistaat Bayern) s hlavným mestom Mníchov má rozlohu vyše 70 500 km² a je najväčšou spolkovou krajinou. Na konci roku 2022 v ňom žilo vyše 13,3 milióna obyvateľov, čo ho zaraďuje na druhé miesto v Nemecku. Voličov je v Bavorsku okolo 9,4 milióna.

Z pestrých dejín Bavorska (Bavori sa niekedy považujú aj za samostatnú vetvu nemeckého národa) len stručne uvedieme, že v roku 1806 sa v mierových zmluvách z čias napoleonských vojen (o. i. aj Bratislavského mieru) stalo kráľovstvom, ktoré existovalo do roku 1918. Od roku 1871 bolo súčasťou Nemeckého cisárstva. Počas novembrovej revolúcie 1918 vyhlásili Bavorsko za slobodný a ľudový štát – Freien Volksstaat Bayern. 7. apríla 1919 vznikla Bavorská (niekedy Mníchovská) republika rád, ktoré prežila len necelý mesiac. V auguste 1919 bola prijatá Bamberská ústava, ktorá sa stala prvou demokratickou ústavou Bavorska.

Bavorsko bolo určitým spôsobom spojené aj s nacizmom. V Mníchove mal svoje hlavné pôsobisko Adolf Hitler a tu boli v septembri 1935 na zasadaní Ríšskeho snemu v Norimbergu prijaté norimberské zákony. Týkali sa občianstva a nemeckého pôvodu občanov a ovplyvnili aj ďalšie nemecké právne normy, ktoré sa stali nástrojmi na perzekúciu tzv. rasovo menejcenného obyvateľstva. V Norimbergu v Reichsparteitagsgelände (voľne územie ríšskych straníckych zjazdov) sa v rokoch 1933 – 1938 konali zjazdy Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany (NSDAP). Počas druhej svetovej vojny boli zničené bombardovaním Augsburg, Mníchov, Norimberg a ďalšie mestá.

Po druhej svetovej vojne sa bavorské územie stalo súčasťou okupačnej zóny USA. Američania boli proti obnove monarchie a zakázali aj niektoré strany s touto snahou. Nová ústava Bavorského slobodného štátu bola schválená v referende 1. decembra 1946. Bavorsko je od 23. mája 1949 nemeckou spolkovou krajinou, ktorá má niektoré špecifické prvky, čo vyjadruje jeho názov slobodný štát.

Vývoj volieb do bavorského krajinského parlamentu

CSU zvíťazila vo všetkých krajinských voľbách v Bavorsku od roku 1946, s výnimkou novembra 1950, keď ju tesne predbehla SPD. CSU mala viackrát nadpolovičnú väčšinu kresiel v Landtagu. Komunisti sa dostali do krajinského parlamentu len v júni 1946. V rokoch 1946 – 1962 tam bola aj Strana Bavorska, ktorá sa snažila o osamostatnenie krajiny. SPD bola druhou najväčšou stranou do roku 2018, keď sa prepadla na piate miesto, keď nezískala ani 10 % hlasov. FDP sa dostala krajinského parlamentu už v roku 1950, ale neskôr viackrát od polovice 80. rokov neprekročila volebné kvórum. V rokoch 1950 – 1958 bola v Landtagu strana Gesamtdeutscher Block/Bund der Heimatvertriebenen und Entrechteten (Celonemecký blok/Zväz vyhnaných a zbavených volebného práva) a v roku 1962 jej nástupca Gesamtdeutsche Partei (Celonemecká strana). Národnodemokratická strana Nemecka (NPD) sa dostala do krajinského parlamentu len v roku 1966. Zelení boli v Landtagu prvýkrát v októbri 1986 a odvtedy sú tam zastúpení stále. V roku 2008 sa dostali do krajinského parlamentu Slobodní voliči (Landesvereinigung Freie Wähler Bayern). Ľavici sa nepodarilo dostať do Landtagu. Najviac hlasov (4,4 %) mala v roku 2008, ale neskôr ich počet klesal.

Vo voľbách v roku 2018 zvíťazila CSU s 37,2 %, čo však bol najnižší zisk hlasov od roku 1950. Druhí boli Zelení so 17,6 % hlasov, čo bol, naopak, historicky ich najlepší výsledok. Najlepší výsledok dosiahli aj Slobodní voliči (11,6 %). Prvýkrát sa do Landtagu dostala AfD s 10,2 % hlasov. SPD utrpela historickú porážku s 9,7 % podpory voličov. Poslednou zastúpenou stranou bola FDP (v roku 2013 sa tam nedostala) s 5,1 % hlasov. Po voľbách sa vytvorila koalícia CSU a Slobodných voličov.

Výsledky volieb

Nebývalý rozruch spôsobil 4. októbra kolaps spolupredsedu AfD Tina Chrupallu na predvolebnom mítingu v Ingolstadte, po ktorom bol prevezený do nemocnice. Okolo udalosti boli nejasnosti a na druhý deň po hospitalizácii bol síce prepustený, ale vzdal sa všetkých ďalších predvolebných akcií.

Jednotlivé strany dosiahli nasledovné výsledky. Podľa neoficiálnych konečných výsledkov zvíťazila znovu CSU s 37,0 % (o 0,2 % menej ako v roku 2018 – opäť najhorší výsledok od roku 1950) a 85 kreslami. Druhí boli Slobodní voliči s 15,5 % (o 4,2 % viac) a 37 kresiel, čo je pre nich historicky najvyšší zisk. Posilnila aj AfD s 14,6 % (o 4,4 % viac) a 32 kresiel, čo je pre ňu tiež zatiaľ najlepší výsledok. Až na štvrté miesto spadli Zelení s 14,4 % (o 3,2 % menej) a 32 kresiel. Piata bola SPD s 8,4 % (o 1,3 % menej) a 17 kresiel a teda pokračoval jej historický pokles. Z parlamentu vypadla FDP s 3,0 % (o 2,1 % menej). Ľavica mala len 1,5 % (o 1,7 % menej).

Vo voľbách teda nedošlo k nijakému prekvapeniu, pričom za víťazov sa môžu vzhľadom na nárast získaných hlasov počítať aj AfD a Slobodní voliči. Voliči sa odvrátili od vládnych koaličných strán, viac od Zelených, ako od FDP, ale tú to stálo zastúpenie v Landtagu. Pomaly strácajú aj tradičné dve veľké strany, pričom viac to pocítila SPD. 

Pri zostavovaní koalície by nemali byť problémy. Predpokladá sa, že bude pokračovať súčasná koalícia a bude vzhľadom na nárast počtu poslancov pre Slobodných voličov silnejšia. Počítalo sa s tým už pred voľbami, keď predseda bavorskej vlády Marcus Söder nerozviroval kauzu Huberta Aiwangera, predsedu strany Slobodných voličov Bavorska, ktorý je aj podpredsedom bavorskej vlády, s jeho obvinením zo sklonov k nacistickým názorom pred zhruba 25 rokmi v čase stredoškolských štúdií. 

Predbežne a stručne to zhrnieme tak, že Bavorsko, ktoré patrí tradične k najpravicovejším nemeckým spolkovým krajinám, sa dostalo zase trochu viac doprava. Vyjadruje to asi aj atmosféru v krajine. Hlavným ukazovateľom je nárast podpory AfD, s ktorou však ani tu nikto nechce ísť do koalície.

Hesensko

Hesensko patrí k štyrom „vnútronemeckým“ spolkovým krajinám, ktoré nemajú hranice so zahraničím a nie sú ani pri mori. Na rozlohe vyše 21 100 km² žije necelých 6,4 milióna obyvateľov. Hlavným mestom je Wiesbaden (sídli v ňom nemecký štatistický úrad Destatis). Ekonomicky ide o piatu najsilnejšiu nemeckú krajinu.

Najväčším mestom krajiny je Frankfurt nad Mohanom (rieka Mohan spája Bavorsko, kde pramení, s Hesenskom, kde sa vlieva do Rýna) s vyše 770 tisíc obyvateľmi. Mestská aglomerácia má viac ako 2,5 mil. obyvateľov. Niekedy sa označuje aj za „Bankfurt“, lebo je to sídlo Európskej centrálnej banky a ďalších bánk. Nachádza sa tam aj burza (podľa niektorých názorov tretia najväčšia na svete), ktorej ústredie v meste sa označuje za chrám kapitalistov. Zároveň ide o európsky významné dopravné centrum – s letiskom (najväčším v Nemecku a štvrtým najväčším v Európe), železničnou stanicou (Frankfurt /Main/ Hauptbahnhof – druhou najväčšou v Nemecku, cez ktorú prechádzalo v najlepších rokoch dopravy takmer 500 000 cestujúcich denne) tiež jednou z najväčších v Európe, ako aj cestný uzol, križovatka diaľnic (Autobahnkreuz Frankfurter Kreuz).

Aby sme neupadli do siete politických pojmov, doplníme, že labužníci ocenia originálne frankfurtské párky (Frankfurter Würstchen), vyrábané od konca 15. storočia. Podľa tradičného receptu sa robia z bravčového mäsa (sú oveľa chutnejšie ako produkt, ktorý nám pod rovnakou značkou ponúkajú na Slovensku zdierajúce nadnárodné obchodné reťazce). Najlepšie sú vraj s horčicou a chrenom (a samozrejme s pečivom či chlebom). Patria i do tradičnej frankfurtskej šošovicovej polievky a gurmáni ich kombinujú aj s ďalšími jedlami.

Stručne o dejinách Hesenska

Vývoj moci na území súčasného Hesenska bol zložitý, lebo tam nevzniklo vlastné kmeňové vojvodstvo. Dlho bolo rozdelené medzi iné nemecké štáty a štátiky. Načrtnutý pohľad na dejiny tohto územia je zjednodušený a len orientačný, lebo popísať všetky vzťahy, ktoré pri tom pôsobili, by bolo zložité a zdĺhavé. Okrem toho sa často menili aj tituly vládcov a ich statusy ako aj správno-administratívne celky, ktoré boli na tomto území.

Existovalo viacero hesenských grófstiev, ktoré sa dedičsky v roku 1131 dostali pod vládu landgrófov Durínska. Tí odovzdali správu hesenských území svojim mladším bratom sídliacim v Gudensbergu nazývaným aj grófi z Hesenska. Po durínsko-hesenskej vojne o dedičstvo (1247 – 1264) sa Hesensko oddelilo od durínskeho dedičstva. Sídlo landgrófa sa v roku 1277 presunulo do Kasselu. Landgrófi boli súčasťou kniežacej vrstvy a formálne sa rovnali vojvodom. V roku 1292 kráľ Adolf z Nassau (vládca Svätej ríše rímskej) povýšil hesenské landgrófstvo na kniežatstvo. Landgrófstvo pozostávalo z dvoch území Dolného Hesenska (okolo Kasselu) a Horného Hesenska (okolo Marburgu), ktoré sa prepojili až v roku 1450. Filip I. Hesenský (Veľkodušný), ktorý vládol v rokoch 1518 až 1567 urobil z Hesenska silný štát s vplyvom v regióne. Po jeho smrti sa rozdelilo na štyri kniežatstvá (Hesensko-Kassel, Hesensko-Marburg, Hesensko-Rheinfels a Hesensko-Darmstadt), ktoré sa vyvíjali rozdielne a ich hranice i vládnuce dvory sa menili.

Na začiatku 19. storočia bol na čele Hesenska-Kasselu už kurfirst a označovalo sa za Hesenské kurfirststvo (Kurhessen). V roku 1806 bolo Hesensko-Darmstadt povýšené na Hesenské veľkovojvodstvo v Rýnskej konfederácii za to, že vyslalo veľké vojenské kontingenty do Francúzska. Získalo aj nové územia.

Vývoj na území sa skomplikoval v rakúsko-pruskej vojne v roku 1866. Kurfirst sa postavil na stranu Rakúska a po víťazstve Pruska utiekol. Prusko začlenilo kurfirstvo do svojho územia. Veľkovojvodu z Darmstadtu, ktorý bol tiež rakúskym spojencom, zachránilo pred podobným osudom len to, že bol spojený s ruskou cárskou rodinou a Prusko nechcelo vyvolať konfrontáciu s Ruskom. Hesenské veľkovojvodstvo však prišlo o časť územia. Prusko vo vojne dobylo aj Slobodné mesto Frankfurt nad Mohanom. Z novozískaných území sa v roku 1868 vytvorila pruská provincia Hesensko-Nassau.

Vo Weimarskej republike Hesensko-Nassau naďalej existovalo ako pruská provincia a Hesensko-Darmstadt sa zmenilo na Ľudový štát Hesensko. Dochádzalo v nich k presunom administratívnych celkov. Hesensko-Nassau v roku 1944 nacisti rozdelili na dva obranné obvody.

Po druhej svetovej vojne územie pripadlo do okupačnej zóny USA, ktorá vytvorila štát Veľké Hesensko. V hesenskej ústave, schválenej ústavným poradným štátnym zhromaždením vo Wiesbadene 29. októbra 1946, sa zaviedlo pomenovanie Krajina Hesensko. Vstúpila do platnosti po referende 1. decembra 1946 a bola prvou krajinskou povojnovou ústavou v Nemecku. 23. mája 1949 sa Hesensko stalo jednou z 12 krajín Nemeckej spolkovej republiky.

O vývoji volieb do hesenského krajinského parlamentu

Hesensko je z hľadiska politickej moci jednou z najstálejších nemeckých spolkových krajín. V krajinských voľbách v rokoch 1946 do 1970 víťazila nepretržite SPD. Odvtedy však dosiahla prvenstvo už len v rokoch 1983 a 1991. CDU bola víťazom v rokoch 1974 – 1982 a 1987. Od roku 1995 je nepretržite na prvom mieste. Tretia tradičná nemecká strana – FDP je v parlamente od roku 1946 (vtedy ešte ako Liberálna demokratická strana). V roku 1950 dosiahla rekordný zisk 31,8 % hlasov a len v roku 1982 neprekročila kvórum. Po vzniku Zelených, ktorí sú v krajinskom parlamente zastúpení nepretržite od roku 1982, FDP postupne stratila pozíciu tretej najsilnejšej strany v krajine.

Predčasné voľby bol len v rokoch 1983 a 2009. Zloženie hesenského Landtagu sa vyvíjalo podobne ako vo väčšine parlamentov „starých“ nemeckých krajín. V roku 1946 sa do neho jediný raz dostala Komunistická strana Nemecka s 10,7 %. V rokoch 1954 a 1958 bol zastúpený krajne pravicový Gesamtdeutscher Block/Bund der Heimatvertriebenen und Entrechteten (Celonemecký blok/Zväz vyhnaných a zbavených volebného práva) a v roku 1962 jeho nástupca Gesamtdeutsche Partei (Celonemecká strana). Extrémistická Národnodemokratická strana Nemecka (NPD) sa dostala do krajinského parlamentu len v roku 1966. Radikálna strana Ľavica bola v Landtagu v rokoch 2008 – 2018. AfD sa dostala do krajinského parlamentu prvýkrát v roku 2018. V súhrne bolo v Landtagu od roku 1946 zastúpených 10 strán, čo je menej ako v iných spolkových krajinách. Nikdy tam nebola nijaká „prohesenská“ strana. Pre zaujímavosť je to aj menej, ako bolo strán v NR SR od roku 1993.

Na čele krajinských vlád v Hesensku boli len piati nominanti SPD a štyria z CDU. Najdlhšie, nepretržite od 1950 do 1969, bol predsedom vlády Georg-August Zinn (*1901 – † 1976) z SPD. Väčšina vlád bola koaličná. Jednofarebné vlády SPD boli od januára 1951 do januára 1955 a od januára 1967 do decembra 1970. CDU vytvorila len jednu jednofarebnú vládu od apríla 2003 do februára 2009. Súčasným predsedom vlády je od mája 2022 Boris Rhein (*1972) z CDU.

Výsledky volieb

Účasť na voľbách bola 66,0 % (o 1,3 % menej ako v roku 2018). Bola nižšia ako v Bavorsku, kde dosiahla 73,3 %.

Podľa neoficiálnych celkových výsledkov už ôsmykrát za sebou zvíťazila CDU s 34,6 % (o 7,6 % viac ako v roku 2018). Má 52 kresiel. Druhá bola AfD s 18,4 % (o 6,3 % viac), ktorá má 28 poslancov. Ide o prvú „starú“ spolkovú krajinu, kde AfD dosiahla takéto umiestnenie. Tretia zostala SPD s 15,1 % (o 4,7 % menej) a 23 kreslami, ale dosiahla najhorší výsledok od roku 1946. Zelení sa prepadli o dve miesta na štvrtú pozíciu s 14,8 % (o 5,0 % menej) a majú 22 poslancov. FDP sa ľudovo povedané dostala do Landtagu s odretými ušami. Mala 5,0 % hlasov (o 2,5 % menej) a získala 8 kresiel. Ľavica po 15 rokoch neprekročila parlamentné kvórum a získala len 3,1 % hlasov (o 3,2 % menej). Zjavne dopláca na svoju liberalizáciu.

Pri hodnotení výsledkov sa poukazuje na to, že v Hesensku došlo doslova k debaklu strán vládnej koalície. Najviac sa to číselne dotklo Zelených, ktorí sú od januára 2014 v koaličnej vláde s CDU. Išlo aj o veľký neúspech vedúcej kandidátky SPD Nancy Faeserovej, ktorá je ministerkou vnútra v spolkovej vláde. Okrem toho sa dodáva, že Hesensko sa vďaka väčšiemu úspechu AfD ako v Bavorsku a výraznému posilneniu CDU posunulo silne doprava.

Vzhľadom na to, že s AfD ani v Hesensku nie je CDU ochotná vytvoriť koalíciu, prichádzajú do úvahy dva varianty koaličnej vlády. Zrejme bude pokračovať doterajšia koalícia CDU-Zelení, ktorá by mala 74 hlasov v 133 člennom Landtagu. Oveľa menej pravdepodobná je veľká koalícia CDU-SPD, hoci by mala 75 hlasov. FDP nepredstavuje samostatného koaličného partnera, ale môžu ju pribrať do niektorej z uvedených koalícií, čo sa však nepredpokladá.

Záverom

Voľby v Bavorsku a Hesensku nepriniesli žiadne prekvapenia. Potvrdili pokles podpory koaličných strán semaforovej vlády a sú varovaním pre vládu Olafa Scholza, ktorá by mala podľa médií zmeniť svoj kurz i správanie. Kancelár je síce znepokojený rastom sily AfD, ale nie je schopný predložiť nič, čo proti tomu politicky robiť. A na nedemokratický zákaz strany je už neskoro. „Niečo“ by sa malo robiť, ale vláda je v zajatí svojich nereálnych plánov a cieľov.

Nepríjemným sa stalo, že došlo k naplneniu obáv z rastu sily AfD, ktorá kritizuje najmä migráciu, ale aj sociálno-ekonomickú situáciu v štáte a konanie vlády v tejto oblasti. Spolupredsedníčka AfD Alice Weidelová označila volebné úspechy strany za potvrdenie jej politických postojov a za tvrdú výčitku pre stredoľavicovú koalíciu O. Scholza.

Niektoré kruhy sa obávajú, že úspechy v Bavorsku a najmä Hesensku zvýšia podporu AfD pred krajinskými voľbami v nových spolkových krajinách Durínsko, Sasko a Brandenbursko na budúci rok. Prieskumy verejnej mienky jej tam prisudzujú aj viac ako 30 percent, čo by znamenalo víťazstvo.

Pokračuje zverejňovanie pesimistických ekonomických výhľadov Nemecka. V auguste podľa správy štatistického úradu Destatis z 9. októbra klesla priemyslová výroba v tomto roku už šiesty mesiac za sebou. V správe „Economic forecast for Germany“ (Ekonomická prognóza pre Nemecko) z 11. septembra na stránke Európskej komisie Economy and Finance sa uvádza, že v tomto roku dôjde k poklesu HDP Nemecka o 0,4 %.

Uzavrieme pripomenutím výroku dnes zaznávaného klasika, že „politika je koncentrovaným vyjadrením ekonomiky“. A tak vládcom Západu, ktorý sa stále kdečím chváli, ako líška svojim chvostom, treba pripomenúť, že nie je dobré, keď malá časť jeho ekonomických vládcov stále bohatne, ale čoraz viac ľudí v jeho štátoch sa dostáva do zlej sociálno-ekonomickej situácie.

Namiesto P. S. Na odľahčenie politickej ťaživosti témy doplníme, že Bavorsko nie je len BMW, pivný Októberfest a pod., ale týka sa ho aj veľmi kvalitne pripravený a divácky príťažlivý šesťdielny historický televízny seriál v česko-slovensko-rakúsko-západonemeckej koprodukcii Vojna volov z roku 1987. Je to filmová adaptácia románu Ludwiga Ganghofera, ktorá zobrazuje sedliacke vzbury proti feudálom na začiatku 15. storočia v čase Vojny volov. Išlo o vojnu medzi vládcami grófstva Haag v Hornom Bavorsku a Bavorska-Landshutu, ktorá bola súčasťou väčšej bavorskej vojny v rokoch 1420 až 1422 medzi bratrancami Ludwigom VII. „Bradatým“ z Bavorska-Ingolstadt a Heinrichom XVI. z Bavorska-Landshutu. Seriál má sociálne a najmä silne protivojnové zameranie, ktoré je aktuálne aj dnes.

František Škvrnda

(Nové slovo)