Mikuláš Kočan: Oslávené je!

Komunistom na čele spoločného štátu sme vyčítali, že premaľovali SNP podľa svojho Gusta. Dnešní samozvaní demokrati si z neho odliali poplašný zvon a búšili, že po voľbách môžeme prísť o slobodu. Posiveného svedka najväčšmi udivilo, že povrazu sa chytali nielen klesajúce strany a mainstreamové médiá, ale aj prezidentka a premiér. Nik zo zvonárov však verejnosti nevysvetlil, prečo Most SNP musel byť niekoľko rokov Novým mostom a prečo SNP muselo v parlamente bojovať o povýšenie na štátny sviatok. Podarilo sa to až na druhý pokus v roku 1992. Aspoň jeden vtedajší protiargument: „Bola to ich (bývalých komunistov – pozn. aut.) politická idea. Prehrali históriu, prehrali revolúciu a chceli sa očistiť. My sme to vnímali ako politickú stratégiu a nemohli sme ich podporiť.“ (sme.sk, 28. 8. 2004) Akoby nešlo o poctu hrdinom i náhodným obetiam.

Citnejšia k tým, ktorým sme kládli vence a kytice, nebola ani prezidentka. Nezačula ich otázku, ako sme po dvoch zažitých okupáciách mohli dovoliť, aby slovenskí chlapci zadupotali vo svete okupantskými bagančami… Aj to potvrdilo, že z odkazu padlých sa vytrháva iba to, čo sa hodí. Husákovcom či veľdemokratom. A nikomu neprekáža, že s niektorými vytrhnutými hodnotami sa doslova keťasí. „V týchto voľbách ide o JEDNO. O demokraciu. Preto vám teraz dáme Denník N za JEDNO euro.“ (dennikn.sk, 29. 8. 2023) Tak o akú dôstojnosť išlo prezidentke, keď zdôvodňovala komorný charakter spomienkových obradov? Prečo okolo nich teatrálne opísala kriedový kruh, keď bolo očividné, že hrozba neprichádza zvonka, ale zvnútra? V čase poletujúcich titulkov typu: „Do boja idú dve Slovenská“ (hnonline.sk, 30. 8. 2023) hodnejšie prezidentského úradu by bolo, keby prezidentka nepodľahla možným krikľúňom a vystúpila na pódium na banskobystrickom námestí. A ponad hlavy zhromaždených odkázala rozkohúteným straníckym lídrom: „Kto si bez viny, hoď kameňom!“ Zo srdca Povstania, ktoré pred 79 rokmi spojilo národ, by to zaznelo naliehavejšie, ako jej odkaz z Nemecka medzi gratuláciami k Cene cisára Otta: „Posledný mesiac pred voľbami by mal byť politickou súťažou, nie politickou vojnou.“ (TA3, 31. 8. 2023) Medzi nami, prečo iba ten posledný?

Posivený svedok zbieral informácie o neprezidentských, resp. nevládnych oslavách, a pamäťou sa mu nevdojak mihla bratislavská Sviečková manifestácia z roku 1988. Zatiaľ čo vtedajšia moc na potvrdenie svojej pravdy potrebovala príslušníkov verejnej bezpečnosti a pridružených novinárov, tá dnešná na názorové „trucpodniky“ vystačí s pridruženými novinármi. Vedia, čo majú robiť alebo nerobiť. Napríklad, v hlavných večerných správach neuviesť ani záber zo zvolenského námestia. Ako inak, v mene svojej verejnoprávnosti.

A SNP? Chvíľu medzi nami pobudlo, poslúžilo a vrátilo sa do archívnych regálov…

Mikuláš Kočan

(Nové slovo)