Eduard Šebo ml.: Trestný rozsudok voči atentátnikovi Cintulovi

Cintulu tak bežný človek kdesi na ulici alebo na výjazdovom zasadaní vlády SR pravdepodobne už nestretne. Za predpokladu, že si v kriminále odsedí celý stanovený trest, musel by sa dožiť 93 rokov – predpokladám, že tomu tak nebude a daňový poplatníci SR mu jeho pobyt za mrežami nebudú musieť financovať celú túto dobu.

Ak by niekoho zaujímala otázka, či je možné, aby sa Cintula dostal na slobodu skôr, tak teoreticky áno. Paragraf 68 Trestného zákona hovorí, že ,,Osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin … môže byť podmienečne prepustená až po výkone 3/4 uloženého trestu odňatia slobody.“ V tomto konkrétnom prípade by išlo o možnosť prepustenia odsúdeného do režimu podmienečného odsúdenia po odpykaní si 15 a tri-štvrte roka stanoveného trestu.

Obhajca neúspešného atentátnika sa po zverejnení rozhodnutia súdu nechal počuť, že v prospech svojho mandanta podá odvolanie. Domnieva sa totiž, že jeho mandant nespáchal ,,trestný čin teroristického útoku“. Rozporuje teda nie spáchanie samotného skutku – ten je jasný -, ale to, ako daný skutok definoval trestný súd.

Je teda zrejmé, že obhajca atentátnika (a nikto mu to nesmie mať za zlé – je to jeho práca a robí ju v súlade s tým, ako ju robiť má) sa bude snažiť presvedčiť súd, že jeho mandant sa dopustil trestného činu s nižšou trestnou sadzbou, ako je sadzba za trestný čin teroristického útoku.

Cieľom takto definovanej právnej obhajoby by tak pravdepodobne bola snaha prekvalifikovať atentátnikov čin na niektorú z nasledovných trestných skutkových podstát:

1. Úkladná vražda (§ 144). Prekvalifikovať atentátnikov čin na pokus o úkladnú vraždu by však nedávalo veľmi zmysel – nakoľko trestná sadzba je pri tomto čine stanovená na 20 až 25 rokov v základnej definícii bez priťažujúcich dôvodov.

2. Úmyselná ťažká ujma na zdraví (§ 155). V tomto prípade by to znamenalo sankčnú sadzbu v rozmedzí od 5 do 12 rokov.

3. Útok na verejného činiteľa (§ 323). V prípade tejto definície by trestná sadzba bola v rozmedzí 3 až 12 rokov podľa presnej kvalifikácie skutku v nadväznosti na priťažujúce okolnosti.

Pochybujem, že by sa v tomto konkrétnom prípade našiel taký súdny senát, ktorý by odvolaniu proti dnešnému rozsudku Špecializovaného trestného súdu ohlásenému obhajcom atentátnika vyhovel. Súdna moc s pravdepodobnosťou blízkou jednej bude chcieť dať verejnosti na vedomie, že tento politicky aktivistický prístup, ktorý ako prostriedok politického boja volí použitie násilia voči politikom, s ktorými páchateľ nesúhlasí… nebude hodnotiť zmierlivo, ale skôr naopak. Čiže blízko najvyššej možnej sankčnej hranice, ktorú trestný zákon pripúšťa. A osobne si myslím, že je to tak dobre – meniť politické pomery atentátmi legitímne zvolených politikov je priamočiara cesta do pekla (pravdepodobne skrz občiansku vojnu).

Záverom ešte uvediem definíciu ,,teroristického útoku“, ktorá sa týka popisovaného prípadu (čiže bez uvedenia odsekov ad b) až ad f) ):

,,Kto v úmysle poškodiť ústavné zriadenie alebo obranyschopnosť štátu, narušiť alebo zničiť základnú politickú, hospodársku alebo spoločenskú štruktúru štátu alebo medzinárodnej organizácie, závažným spôsobom zastrašiť obyvateľstvo alebo donútiť vládu štátu alebo iný orgán verejnej moci alebo medzinárodnej organizácie, aby niečo konala, opomenula alebo strpela

1. a) hrozí spáchaním útoku alebo spácha útok ohrozujúci život, zdravie človeka alebo jeho osobnú slobodu,

… potrestá sa odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie.“

Atentátnik sa dopustil útoku na Roberta Fica ako na premiéra Slovenskej republiky. Jeho motívy boli politické, a nie osobné (s Robertom Ficom sa nepoznal a nikdy neprišli do osobného kontaktu). Atentátnik svoj čin zdôvodňoval svojím rozhorčením z politických rozhodnutí vlády SR a jeho sťažnosti zneli ako ozvena mediálnych dezinformácií šírených médiami slúžiacimi dnešnej politickej opozícii na čele s infantilnými aktivistami zo stajne Progresívneho Slovenska.

Apropo… chvíľu som počúval akúsi debatu v nadväznosti na vyhlásenie popisovaného rozsudku vysielanú Slovenským rozhlasom. Jeden z komentátorov v predmetnom rozhovore by určite najradšej vykríkol niečo v zmysle ,,Robert Fico si za to môže sám svojou politikou!“, no až takto jasne to spraviť nešlo – obzvlášť po tomto rozsudku… a dokázal sa ovládať, takže iba splietal čosi o tom, ako sa Robert Fico po atentáte zmenil a ako nevyužil možnosť byť veľkým lídrom, ktorý nepotrebuje atentát na svoju osobu používať v politickom boji. Ako ho využíva, to už nespresnil – asi by sa o tom vôbec nikdy a nikde nemal zmieňovať. Veď vlastne o nič nešlo. Robert Fico predsa prežil a premiéruje ďalej. Ten rozsudok si Juraj Cintula teda zaslúžil – ak za nič iné, tak za neschopnosť.

Eduard Šebo ml.

Nové slovo